Zaľúbení sa pri rozhovore pozerajú 75 percent času na seba, pri bežnom kontakte je to len 30 až 60 percent. Ak to píšu v knihách, určite je to pravda. Vraj platí aj to, že keď sa na niekoho uprene pozeráte, oklamete jeho mozog a bude si namýšľať že máte o neho záujem. Jeho telo začne následne vylučovať PEA - látku, ktorá spôsobuje zrýchlenie tepu, čo je príznakom zamilovanosti. Podľa najnovších prieskumov sa Európania viac ako polovicu svojho voľného času pozerajú na televíziu. Presne taký čas teda aj osobnosti televízie zízajú z obrazovky na svojich divákov. Vylučuje sa divákom pritom PEA alebo len PEOplemetrový rating? A je z toho láska či iba flirt?
Televíziám sa pod upreným zrakom peoplemetrov zrýchľuje tep upútavok. Knihy o neverbálnej komunikácii píšu, že človeka vieme vlastne odhadnúť do desiatich sekúnd. Televíziám často nedáme ani tých desať.
Neodchádzaj! Klik. Tendencie v globálnom... Klik. Vy ste ju zabili! Klik. Nezávislosť je jediným... Klik! Kašlem na teba... Klik. The goverment said... Klik. Klik. Pridáme škoricu... Vydrží sa ešte aspoň božie oko dívať na svet bez žmurkania?
Úspech televízie záleží na tom, ako zvláda neverbálnu komunikáciu a pohyb svojho televízneho "teletela". Knihy ako Superflirt Tracey Coxovej s výrečným podtitulkom - Ako si získať (takmer) každé srdce - radia ako niekoho čo najrýchlejšie zbaliť. Dajú sa tieto triky použiť aj na diváka?
"Tvárte sa zúčastnene," radí Coxová. To je práve to, čo spravodajstvo Markízy dokáže a Správy STV zatiaľ nie. Ľubomír Bajaník sa usmieva, je milý, priateľský, chýba mu však práve ten zúčastnený výraz. Markízáci sú pri správach zvyčajne vážni, doslovne pobúrení vlastnými slovami. To zaberá.
Ale flirtujme ďalej: „Buďte ako papagáji - opakovanie niečích slov je skvelou metodikou." Toto jedno dokážu všetky televízie dokonale. Navyše vďaka nepriestrelnému systému hovorcov klonujú donekonečne aj svoje vlastné vyjadrenia. Ľudského slova, slova dramaturga, režiséra či nečlenov manažmentu sa pomaly nedosekáte. Je mojím problémom, ak mi akákoľvek pravda, ak je tisíckrát identicky zopakovaná, znie ako lož?
Flirtovaniu nohami venuje Coxová celú jednu kapitolu. Nohy vraj prezdrádzajú veľa o našich pravých zámeroch. Je práve toto dôvodom, prečo sa Správy a Komentáre STV postavili na nohy? Teda fyzicky? Postojačky sa odohrávajú trendové prezentácie manažérov, politické súboje ale i vystúpenia "stand up" zabávačov. Ani bufety na stojáka nemusíme ihneď brať ako negatívum. Keby dali hosťom Správ a komentárov STV priniesť pivo a párky, možno by sa o problémoch rozhovorili otvorenejšie. Ostáva len veriť, že nikto z budúcich hostí nebude priveľmi malý, priveľmi starý či priveľmi unavený, aby si v našej dynamickej televízii chvíľku nepostál.
„Ak sa chceš s niekým zblížiť, neexistuje lepší spôsob než dotknúť sa ho," píše Coxová vo svojej knihe. Konečne som pochopila aj nový slogan Slovenskej televízie. Doteraz som sa obávala, že „Dotkni sa" je zlým prekladom čohosi, čo sa v angličtine mohlo pohrávať so slovkom „touch" vo význame byť v kontakte, informovaný prípadne aj dojatý. Pripúšťam, že spojenie „dotkni sa" sa mi automaticky nespája s televíziou. Nezostanú na obrazovke mastné otlačky? Máme sa dotknúť virtuálnych štúdií či tlačítka OFF diaľkového ovládača? Dotýkať sa televízie ako priateľa, tabu či hviezd? Môžeme si asi vybrať, podobne ako niektorú z desiatok postavičiek, ktoré vystupujú v jingloch Jednotky: poštár, maliar, mladý profesionál... Celkom rada by som si prečítala komentár kreativistov k výberu motívov, hneď by mi boli veci jasnejšie. Hoci nové jingle Jednotky boli robené vo Švajčiarsku, ľudia na obrázku sú vraj naši - Slováci. Idú nám všetkým príkladom - sú dynamickí a mladí. Niektorí z nich už-už otvárajúci ústa, akoby chceli niečo zakričať. Škoda, že sa vzápätí rozpadnú na tisíc malých oranžových trojuholníčkov. Ale to je už zákon upútaviek.
Výzva Dvojky znie: Nájdi sa. Trochu mentorské, ale čo už jeden copywriter vymyslí v dobe hľadania identít. K sloganu už stačí len dodať zodpovedajúcejší hľadačskejší obsah televízie, sýtejšiu modrú pod titulky a bude to dobré. Slovensko - krajina medzi zrúcaninami hradov a atómovými elektrárňami.
Markíza vsadila na pohodu. Trochu rozhlasový slogan - Ladíme spolu - mal vypovedať asi o priateľstve. Keby jingle hovorili, vypočuli by sme si asi toto: "V žltomodrých farbách je nám spolu dobre, aj keď prší. Pohoda - ako sledovať obláčiky na oblohe. Najlepší je aj tak kaktus s Pročkom. Aspoň každý vidí, že Pročko si nezahrabáva hlavu do piesku."
Televízia JOJ zas s divákom otvorene flirtuje: Rozpálime vás! Ohybní tanečníci sú ako ohníky. Živly sa už Markíze zunovali, môže sa s nimi pohrať niekto iný. JOJ nakoniec od začiatku svojho pôsobenia používa jazyk zvádzania. Ale predsa o tie fenyletylamínové závrate každému ide.
Všetky televízie i reklamky čakajú len na to, kedy sa zaľúbime! Kedy nás dovtedy neznáme dievča začne nepochopiteľne zaujímať - či postúpi, či prejde ďalšou skúšku, či ju niekto zvedie...
Žiadny zázrak. Stačí sa predsa na niečo dlhšie zadívať, stačí pripustiť, aby sa to niečo dlhšie zadívalo na nás. A sme v tom!
Autor: Text: ZUZANA ULIČIANSKA
