Američania nevolia prezidenta priamo, a to aj napriek tomu, že svoj lístok môžu do urny vhodiť všetci voliči. Systém prezidentských volieb je niečo ako dvojrýchlostný stroj: ľudia povedia, koho chcú za prezidenta, samotnú voľbu však v ich mene urobia tzv. volitelia - delegáti, ktorí reprezentujú vôľu svojho štátu.
Každý štát má fixne stanovený počet voliteľov. Čím ľudnatejší štát, tým viac voliteľov. Dovedna je ich 538. Na víťazstvo vo voľbách potrebuje kandidát najmenej 270 voliteľov.
S výnimkou štátov Maine a Nebraska ide pri voľbe voliteľov vždy o systém víťaz berie všetko. Stačí, aby kandidát získal väčšinu jediného hlasu a získava hlasy všetkých voliteľov v štáte.
Tak je možné, že prezidentom sa stane kandidát, ktorého volilo menej Američanov, ale vyhral viac voliteľov. Stalo sa to v roku 1824, 1876, 1888 a aj pred štyrmi rokmi pri súboji demokrata Gora a republikána Busha.
Volí sa vždy v utorok po prvom novembrovom pondelku. Teraz to vyšlo na 2. novembra. Väčšinou je o prezidentovi rozhodnuté už okolo polnoci. Nemusí to tak byť vždy: volitelia by mali rešpektovať vôľu voličov, neviaže ich k tomu ústava a niektorí tak môžu v deň, keď volia volitelia, zradiť svoj štát a hlasovať naopak. To sa však nestáva.
Druhým dôvodom na oneskorenie výsledku je prepočítavanie hlasov. Pri posledných voľbách sa skončil súboj na Floride tak tesne, že o výsledku rozhodoval až Najvyšší súd. O prezidentovi sa tak rozhodlo viac ako po mesiaci od volieb.
Ústava pamätá aj na situáciu, ak by ani jeden z kandidátov nezískal väčšinu. Potom o prezidentovi rozhodne Snemovňa reprezentantov. (kos)
Báli sa voličov a Kongresu
Prečo sa Američania rozhodli pre takýto komplikovaný systém? V čase, keď Spojené štáty vznikli, nebolo ani náhodou možné, že by niekto viedol kampaň v celej krajine, štáty sa ťažko lúčili s predstavou samostatnosti a otcovia zakladatelia príliš neverili priamej voľbe. Voliči boli v tom čase predsa len menej informovaní a hlavne by to znamenalo, že by volili svojich miestnych kandidátov a veľké štáty by tak zakaždým vyhrávali.
Nechceli však voľbu zveriť ani Kongresu, rozpadol by sa tak totiž systém deľby moci, kde je prezident samostatnou silou. Nepodriaďuje sa ani Kongresu ani súdom.
Systém voliteľov mal niekoľko výhod. Hlavnou bolo, že takýto model zaručoval väčšie šance aj pre malé štáty. Išlo však aj o otrokov. Tí nemohli voliť, jeden otrok sa však počítal za tri pätiny normálneho voliča. (kos)
Kto môže byť prezidentom
* rodený Američan: človek, ktorý sa narodil v USA, alebo americký občan v zahraničí a musí v krajine žiť aspoň 14 rokov.
* vek: najmenej 35 rokov
(kos)
