iatky. Kenneth Robert ,,Muscles" Rosewall, syn majetného potravinára Roberta (vlastnil tenisové dvorce) a ľavoruký bekhendový klasik, bol vždy v tieni slávnejšieho Hoada a Lavera, ale športovou dlhovekosťou ich prekonal.

Obaja len 19-roční spolu s Hoadom triumfálne zdolali USA vo finále Davisovho pohára 1953. Keď vo finále Wimbledonu 1956 Hoad nepustil Rosewalla k víťaznej trofeji, Ken to kamarátovi o pár týždňov vrátil tak, že vo finále majstrovstiev USA Hoadovi vzal v poslednej chvíli prvý Grand Slam.

Neveľký Rosewall (175 cm) kompenzoval slabšie podanie železnou vôľou, milimetrovými údermi do rohov a skvelou kondičkou. Popri Lendlovi, Rafterovi a Nastasem jeden z najväčších hráčov histórie, čo nikdy nevyhral wimbledonské finále. Roku 1954 prehral s Čechom Drobným (hral za Egypt) 11:13, 6:4, 2:6 a 7:9. Roku 1956 so spomínaným Hoadom, 1970 s Newcombom a ešte roku 1974 takmer 40-ročný s Connorsom!

Má osem grandslamových titulov - 4 z Paríža, 2 z New Yorku a 2 unikátne z Austrálie - prvý titul získal v roku 1953 ešte 18-ročný a druhý v roku 1972. Keď mal 43, skončil sezónu 1977 na 15. mieste na svete s bilanciou 44:23 na zápasy a dvoma turnajovými prvenstvami! V zdraví mu žičilo šťastie, vyhli sa mu všetky zranenia. Jeden z najpamätnejších zápasov odohral 38-ročný vo finále ATP Masters 1972 v Dallase, keď zdolal legendárnu jednotku Roda Lavera 4:6, 6:0, 6:3, 6:7 a 7:6 (7:5) pred miliónmi divákov pri obrazovkách.

Iba štyria - Rosewall, Laver, Gonzales a Hoad žiarili vo všetkých troch tenisových érach - amatérskej, uzavretej profesionálnej a otvorenej pre všetkých. Tú poslednú - Open éru - odštartoval až 33-ročný, keď už mnohí zavesili raketu na klinec, ale ,,Svalnáč" Ken v nej stihol siahnuť na 50 turnajových titulov (32 vo dvojhre a 18 vo štvorhre). Prvý hneď v premiére otvoreného ATP okruhu 1968 v Bournemouthe a druhý na Roland Garros 1968. V oboch finále zdolal Lavera. Ten posledný prišiel v Hongkongu 1977 dva týždne po 43. narodeninách.

Každý rok stretávame Kena na grandslamových turnajoch v súťaži legiend. V živote som stretol troch takýchto nezničiteľných zanietencov vo veľmi neskorom veku - Slováka Ladislava Hechta, ktorý hrával po vysťahovaní do USA až do svojho 84. roku, francúzskeho mušketiera Jeana Borotru, ktorý reprezentoval 49-ročný v DC proti ČSR, 65-ročný hral wimbledonskú štvorhru a 94-ročný poskytoval interview a šibalské ,,ucho" Rosewalla, ktorý má oproti týmto starším pánom čo doháňať.

Ako ho poznáme - doháňať bude. ANDREJ BUČKO, Melbourne