V sobotu podvečer sa v štrasburskej európskej štvrti začali schádzať davy ľudí. Prichádzali na koncert francúzskej speváčky pre deti s mamičkami Jenifer, ktorá vyhrala pred dvomi rokmi miestnu Superstar. Vo vedľajšej budove Maillon, na mieste koncertov experimentálnej hudby a divadla, v ktorej sa schádza miestna kultúrna smotánka, v tom istom čase vystúpili dve slovenské skupiny.
Požoň sentimentál a Pressburger Klezmer Band svojimi koncertmi uzatvorili deviaty ročník festivalu Les nuits europeennes (Európske noci). Podľa jedného zo šéfov festivalu Jean-Etienna Molda bolo vystúpenie Požonu vyvrcholením akcie. Serenádna zostava okolo Ľuba Burgra začala hrať pred nabitou sálou ako prvá. Sentimentálne štandardy s humorom "tres mitteleuropa", ako povedal jeden z divákov, predstavili poslucháčom hudbu, ktorá je súčasťou francúzskych predstáv o strednej Európe.
Francúzi objavili v kapele z bratislavskej kaviarne Prašná bašta všetky ingrediencie, ktoré len potvrdili ich fantazírovanie o práci so zvukom v podunajskom regióne. Hudobníci sú hudobne vzdelaní, cynicky vtipní, dokážu moderne konceptualizovať a netrpia snobstvom.
Burgrova francúzština "belle epoque" potvrdila francúzsky intelektuálny mýtus o archetypálne kultivovaných stredoeurópskych umelcoch, ktorých flauty, viola, piano a akordeón im pripomínajú svet C. K. Monarchie z Musilových kníh. Požon hral Dallas, Ilju Zeljenku, Petra Zagara, Burgra, X-files, reklamu na Danone, Madonnu a dalších. Žiaľ, obecenstvo nemohlo pochopiť iróniu niektorých pôvodných kompozícii a bavorsky tlieskalo do rytmu, čo niektorých členov Požoňu priviedlo do stavu znechutenia.
Zatiaľ čo si hudobníci z Požoňu pochutnávali v lóži na čerstvej paelle a víne, na pódium vyšiel jediný slovenský klezmerový orchester. Na Pressburger Klezmer Band bola zvedavá Aškenázka židovská komunita mesta, druhá najdôležitejšia v krajine. No mystické hitovky z Balkánu a ukrajinských šetlov až príliš často striedali strnuté experimenty, ktoré nemajú s klezmerom nič spoločné. Pár ľudí odišlo, niekoľkí sa rozčúlili, ale väčšina tlieskala melódiám vlastnej minulosti. Na otázku ako sa koncert páči, prísediaci s kippou najskôr musel vysvetliť, že ísť na koncert v deň sabatu je veľmi zložité a dodal: "Myslel som si, že "našou" kapelou boli tí prví, husle boli tak naozajstne židovsky smutné."
MICHAL HAVRAN ml., Štrasburg
