Ak by záležalo na podpore európskych lídrov, vyhral by takmer iste znovu Kerry. Jediný, kto naozaj podporil republikána Busha je taliansky premiér Silvio Berlusconi a ruský prezident Vladimir Putin. Ďalší, na čele s Britom Tony Blairom, sú Bushovi spojenci, ale s Kerrym by si asi rozumeli lepšie. A ďalší majú Busha za hlupáka, ignoranta a stelesnené zlo.
Malá zrada
Mohlo by sa zdať, že Európa v tom má jasno: lepší je Kerry. Až také jasné to však nie je. Kerry má totiž určite bližšie k Bushovi než k Blairovi, Dzurindovi či Chiracovi. Víťazstvo Johna Kerryho by tak mohlo nakoniec všetkých Európanov, ktorí o ňom dnes snívajú, skôr sklamať. Základné rozpory medzi Európou a Amerikou totiž Bushov prípadný odchod nezmení.
Bush či Kerry, rozdiel bude len v tóne komunikácie, v spôsoboch a úsmevoch. Nie je to málo, ale na rozprávku o neutíchajúcej láske medzi Európou a Amerikou to nestačí.
Ani Kerry totiž zásadne nezmení politiku voči Izraelu a Palestíne, ani Kerry si asi nebude môcť dovoliť nadšene priskočiť ku Kjótskemu protokolu o emisiách skleníkových plynov, ani Kerry nepristúpi k Medzinárodnému trestnému tribunálu, ani Kerry neustúpi Európe pri obchodných vojnách, ani Kerry neodíde z Iraku.
Irak
Spory medzi Európou a Amerikou sa vyhrotili práve pre Irak. A Irak by mohol byť najrýchlejšie koncom európskych ilúzií o Kerryho inakosti.
Predvolebná kampaň, ale aj hlasovania senátora Kerryho sú jasným dôkazom, že by v Iraku toho až tak veľa nemenil. Teraz hovorí o Bushových zlyhaniach, o zbytočnej vojne, ktorá vznikla na základe nesprávnych informácií tajných služieb. Ak by sa však stal prezidentom, len ťažko by z Iraku mohol odísť.
Veľmi rýchlo by sa ukázalo, že Kerry o Iraku rozmýšľa určite viac ako Bush, Chirac, či Schröder. V Bielom dome by bol pre nich v konečnom dôsledku nepríjemnosťou. Demokrat stále opakuje, že na rozdiel od Busha by do Iraku prizval viac spojencov. Tí by mu však s najväčšou pravdepodobnosťou povedali rovnaké nie ako povedali Bushovi.
Problém nie je v Bushovi, ale v náhľade na bezpečnosť. Šéf bruselskej pobočky German Marshall Fundu William Drozdiak, ktorý je expertom na transatlantické vzťahy, agentúre Reuters povedal, že Európa nepochopila americké obavy po 11. septembri. Európa nechápe, že pre Ameriku sa všetko vtedy zmenilo a na svet sa odvtedy pozerá úplne inak. Bush aj Kerry.
Ktorý teda?
Ktorý by teda bol pre nás lepší? Väčšina Európanov je presvedčená, že Kerry. "Keď nič iné, vniesol by nový vietor. Zmena by mohla byť aspoň na chvíľu na niečo aj dobrá," hovorí riaditeľ bruselskej pobočky washingtonského Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson upozorňuje, že práve ľudia, ktorí po nej najviac túžia, môžu už veľmi rýchlo ľutovať. "Identita Európy je teraz postavená na antiamerikanizme. Pre tieto antiamerické sily by teda bolo lepšie, keby vyhral Bush. Ak vyhrá Kerry budú musieť prísť s niečím iným, ako len s odporom voči Amerike."
Ak by vyhral Bush, pokojne by mohli pokračovať. Mali by na koho všetko zvaľovať. Bush by však mal aj reálne pozitíva: prinajmenšom už vieme, s kým máme do činenia. A tiež, že oveľa horšie by to už nemohlo byť. Analytici sa zhodujú, že v druhom funkčnom období by bol Bush ústretovejší.
George Bush
Časť Európy ho považuje za nevzdelaného táraja, moslimský svet za stelesnenie satana, jedna polovica Ameriky za ideálneho vodcu pre ťažké časy, druhá za štyri roky histórie, ktorú je treba urýchlene ukončiť. George Bush.
Bush (58) dokázal krajinu previesť obdobím jedného z najťažších vojnových útokov na Ameriku v histórii, vedie svoj boj o znovuzvolenie i prekročenie rodinného tieňa. Otec Bush bol prezidentom iba jedno obdobie.
George Bush sa narodil 6. júla 1946 ako prvý zo šiestich detí Georga a Barbary Bushových. Na Yale university získal bakalársky titul z histórie.
V čase vojny vo Vietname si odslúžil štyri roky v Národnej garde a následne uzavrel svoje vzdelanie titulom MBA na Harvardovej univerzite. Neúspech vo voľbách do Snemovne reprezentantov v roku 1978 nasmeroval čerstvo ženatého Busha - s manželkou Laurou má dvojičky, Jennu a Barbaru - do biznisu. Podnikal predovšetkým v naftárskom priemysle, dobre investoval aj do bejzbalového tímu Texas Ranger.
Zlomom pre jeho kariéru bola prezidentská kampaň jeho otca v roku 1988, v ktorej si overil svoju schopnosť získať si voličov. V roku 1994 sa stal guvernérom Texasu.
Aura mena Bush i pragmatickosť jeho vlády z neho urobila republikánskeho kandidáta. Vo veľmi tesnom súboji Bush dokázal Alberta Gora poraziť. (čtk)
John Kerry
Pred začiatkom demokratických primárok ho valcoval Howard Dean, Kerry prežil. Pred prvou televíznou debatou ho v prieskumoch valcoval George Bush, Kerry prežil. Pred konečným verdiktom amerických voličov je v očiach expertov favoritom znovu Bush. A Kerry? Ak aj tretí raz vyjde zo súboja úspešne, stane sa 44. prezidentom Spojených štátov. Zatiaľ ale pôsobí veterán americkej armády i Senátu John Kerry (60) rozporuplne.
Má slávne iniciálky JFK, ale kennedyho charizma mu chýba. Je proti americkej politike v Iraku a napriek tomu hlasoval za útok. Snaží sa pôsobiť ako jeden z Američanov a pritom patrí k jednej z najbohatších rodín v USA, oženil sa s vdovou po kečupovom miliardárovi Heinzovi.
Kerry, ktorého židovskí predkovia pochádzajú z českého Horného Benešova, sa narodil 11. decembra 1943 v Aurore v Colorade. Vyštudoval politické vedy Yaleovej univerzity.
Po ukončení školy narukoval dobrovoľne do Vietnamu, kde si ako veliteľ delového člna na Mekongu vyslúžil bronzovú a striebornú hviezdu a hneď tri purpurové srdcia. Po návrate organizoval protestné pochody vietnamských veteránov a neúspešne kandidoval do Senátu.
Dostal sa tam až v roku 1984 s niekoľkoročnou skúsenosťou okresného prokurátora zo štátu Massachusetts. (čtk)
