Panny Márie v Bratislave. Po vypracovaní správy z prieskumu a jej schválení reštaurátorskou komisiou a príslušnými pamiatkovými organizáciami začali autori s tímom spolupracovníkov s reštaurovaním nástenných malieb.
Reštaurovanie v jednom z najstarších zachovaných ranogotických kostolov na území Bratislavy sa skončilo koncom minulého roka. Výsledok? Ostro sledovaná stavba získala od Pamiatkového ústavu v Bratislave cenu za pamiatkovú obnovu v roku 2000. Autorom ju udelili na nedávnom veľtrhu kultúrneho dedičstva Nostalgia.
„Boli to mesiace tvrdej práce, pri ktorej sa objavilo mnoho zaujímavých a dovtedy nepoznaných faktov,“ hovorí M. Flaugnatti. „Tajomstvá, ktoré sme počas šiestich rokov sprístupnili na ploche 3000 metrov štvorcových.“
Unikátna technika
Aj keď údaje o založení františkánskeho kostola archívne materiály presne neuvádzajú, známy je dátum jeho vysvätenia. Bolo to 25. marca 1297 za prítomnosti panovníka Ondreja III. a vysokého cirkevného duchovenstva. Vo svojej najstaršej ranogotickej podobe bol kostol jednoloďovou stavbou zastrešenou v jednej časti dreveným stropom. Na loď sa vo východnej časti napájala polygonálna svätyňa zaklenutá mohutnou ranogotickou krížovou klenbou, ktorá vysokým stupňom zachovanosti patrí na Slovensku k unikátom.
A práve s touto časťou kostola sa začali reštaurátorské práce. Mário Flaugnatti a Vojtech Mýtnik sa rozhodli pre techniku čiarkovanej retuše, ktorá sa podľa nich v takomto rozsahu v interiéroch sakrálnych stavieb na Slovensku doteraz nepoužila.
„Išlo o plochu okolo deväťsto metrov štvorcových,“ hovorí Vojtech Mýtnik. „Bola to posledná etapa reštaurovania, keď sa docieľuje najväčší výtvarný efekt celej práce. Hľadali sme spôsob doplnenia chýbajúcich častí farebnej vrstvy a pri dôslednom rešpektovaní originálu sme sa rozhodli pre čiarkovanú retuš. Jej technika spočíva vo vizuálnom odlíšení originálu od doplňovanej časti, ale celkový optický dojem je kompaktný. Pri bližšom pohľade je však čitateľný jeho čiarkovaný rukopis.“
Odhalené tajomstvá
Po znovuvysvätení svätyne na jar roku 1998 pristúpili reštaurátori k prieskumu lode františkánskeho kostola, na základe ktorého sa dalo pristúpiť k samotnému reštaurovaniu.
„Loď už nepochádza zo stredoveku. Po sérii zemetrasení koncom 16. storočia klenba lode nevydržala, a tak sa na prelome renesancie a baroka pristúpilo k jej novému zaklenutiu,“ hovorí Mário Flaugnatti. „Aj v tomto smere je františkánsky kostol výnimočný. Bola tu zachovaná renesančná výmaľba – figurálneho aj iluzívneho charakteru, čo je na Slovensku veľmi zriedkavé.“
K zaujímavostiam reštaurovania patrí nález a následná prezentácia stredovekých kamenných arkatúr (ozdobné architektonické výklenky v stene) na západnej stene v interiéri. V podveží zase objav stredovekej figurálnej výmaľby, ktorá v minulosti patrila k exteriérovej časti priľahlého kláštora. Po pristavaní hlavnej lode bola prekrytá mladšími stredovekými vrstvami a reštaurátori ponechali jednu, ktorá dobovo súvisí s výzdobou svätyne kostola.V časti víťazného oblúka medzi svätyňou a loďou našli reštaurátori starší kamenný nosný prvok – nábeh na rebro – ktorý nechali prezentovaný.
Popri maliarskej výzdobe bol obnovený aj hlavný barokový oltár a regotizované okná vo svätyni. Zhotovila sa kompletná nová dlažba na spôsob stredovekého vzoru a v lodi bol zreštaurovaný hlavný vstupný portál. Túto časť reštauroval akademický sochár Miroslav Černák.
Reštaurovanie je tvorivá činnosť
Vojtech Mýtnik (1962) a Mário Flaugnatti (1964) absolvovali koncom 80. rokov Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (katedru reštaurovania maľby) a od roku 1990 pôsobia vo voľnom povolaní. Obidvaja považujú reštaurovanie za výtvarnú činnosť porovnateľnú s voľnou tvorbou.
„Reštaurátor musí navyše ovládať všeobecnú históriu a reštaurátorské technológie s tým, že treba rešpektovať autorstvo umelca daného diela,“ hovorí Mário Flaugnatti. „Každý reštaurátor môže k nemu pristúpiť vlastným tvorivým spôsobom. Hoci sa zdá, že reštaurovanie priestoru môže mať obmedzujúce mantinely, je to dostatočný priestor na autorské stvárnenie a pochopenie konkrétneho problému. Dôležité je podriadiť predstavy funkčným požiadavkám priestoru. Pravda, reštaurátorské princípy sa vyvíjajú, a preto treba sledovať aj postupy iných kolektívov doma i v zahraničí. Mnohokrát je pri tejto práci dôležité zobrať do úvahy aj rady kolegov. Aj s Vojtom máme často pozitívnu polemiku o danom probléme. Inak to ani nejde. O všetkom dôležitom však rozhodujeme spoločne a aj keď sa snažíme zohľadňovať názory kolegov, zodpovednosť pri konkrétnych objednávkach je na konkrétnych autoroch.“
Začína rozhodovať kvalita
Trh na Slovensku je malý aj v oblasti reštaurovania, a hoci je evidovaných okolo dvesto profesionálnych reštaurátorov, firiem, ktoré by sa zaoberali kompletnou obnovou pamiatok v takom rozsahu, ako to robia Vojtech Mýtnik a Mário Flaugnatti, nie je veľa. Treba pripomenúť, že samotný františkánsky kostol je objemom jedna z najväčších reštaurátorských prác na Slovensku za posledných desať rokov.
„Väčšinou ide o ľudí s úzkou špecializáciou v jednotlivých druhoch reštaurovania,“ hovorí Vojtech Mýtnik. „Na Slovensku existuje len málo firiem, ktoré dokážu uskutočňovať veľké objemy. Aj samotní investori sú len málokedy ochotní ísť do väčších objemov. Navyše, štátne zákazky sú minimálne, a preto sa orientujeme na súkromný sektor.“
Obidvaja sa domnievajú, že nedostatočná legislatíva pri ošetrení majetkových vzťahov sa do značnej miery odvíja aj od rozkolísanej politickej klímy.
„Mohol by tomu pomôcť náš vstup do Európskej únie, hoci to je asi otázka dlhšej perspektívy,“ hovorí Mário Flaugnatti. „Je povzbudzujúce, že pri zákazkach väčšieho objemu už nie je podstatné to, kto dá najlacnejšiu ponuku, ale rozhodujú aj predchádzajúce referencie a skúsenosti s dodávateľom. Kvalita sa čoraz viac presadzuje – a to je dobré.“
ĽUDO PETRÁNSKY
niektoré ďalšie významné reštaurátorské realizácie Vojtecha Mýtnika a Mária Flaugnattiho1993–94 korunovačný nápis z 19. storočia v interiéri svätyne Dómu sv. Martina v Bratislave (Národná kultúrna pamiatka)
1994 zámocká kaplnka v Hlohovci (stredoveké základy, barokový interiér) – celková obnova interiéru bez dvoch oltárov
1997 tumba na Mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle (Národná kultúrna pamiatka)
1997–98 reprezentatívna miestnosť Jána Chryzostoma kardinála Koreca v biskupskom úrade na Nitrianskom hrade – v spolupráci s akademickým maliarom M. Šurinom (Národná kultúrna pamiatka)
od 1999 kaplnky na západnej stene Dómu sv. Martina v Bratislave (Národná kultúrna pamiatka)
Autori sa venujú aj prácam menšieho rozsahu pri obnove historickej časti bratislavského Starého mesta
