BRATISLAVA - Minister spravodlivosti Daniel Lipšic sa v súvislosti s návrhom Kataríny Tóthovej rozhodol požiadať vládu, aby dala návrh na Ústavný súd. Ten by mal posúdiť súlad ústavy s odsekom zákona o rokovacom poriadku, na ktorý sa Tóthová odvoláva.

Odsek totiž umožňuje, aby skupina poslancov iniciovala hlasovanie o dôvere ministra. Lipšic to považuje za protiústavné.

Ústava podľa neho rozpoznáva dva inštitúty. "Jedným je hlasovanie o dôvere vláde alebo jej členovi a druhým je hlasovanie o nedôvere," povedal.

Podľa Lipšica ten, koho sa hlasovanie týka, môže požiadať o vyslovenie dôvery. Iný subjekt zasa môže požiadať o vyslovenie nedôvery. "Dosiaľ o tom málokto pochyboval," dodal minister.

Vláda by sa mala jeho návrhom zaoberať v stredu. (rk)

Čo je hlasovanie o dôvere a o nedôvere

V našej ústave sa spomína, že Národná rada môže hlasovať o vyslovení nedôvery, ale aj dôvery vlády či ministra.

Vláda môže požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Ak parlament vysloví vláde nedôveru, alebo zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá.

Rovnako môže parlament hlasovať aj o vyslovení nedôvery jednotlivému členovi vlády a v oboch prípadoch je potrebná nadpolovičná väčšina, teda minimálne 76 zo všetkých 150 poslancov.

Ústava spomína aj hlasovanie parlamentu o dôvere ministrovi, čo je práve prípad, ktorý navrhla poslankyňa HZDS Katarína Tóthová. Ústava však nikde nespomína, čo sa stane, ak parlament hlasuje o prijatí uznesenia o vyslovení dôvery ministrovi a minister dôveru nezíska.

V ústave sa nespomína ani to, aký počet poslancov je potrebný na to, aby bolo hlasovanie považované za platné. Znamená to, že teoreticky stačí aj 39 hlasov (ak je v pléne prítomných aspoň 76 poslancov).

Takýto výsledok hlasovania by nemal podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica žiaden právny následok. "Ústava jasne hovorí, kedy je prezident povinný člena vlády odvolať a to v prípade, keď mu parlament vysloví nedôveru," vysvetlil Lipšic. (rk)