Náčelník mestskej polície v Senci naše prestrojenie odhalil po prvých vetách. Ľuboslav Šulák tu vraj pozná každý kameň, a číslo domu, ktoré sme povedali, neexistuje. Ale všetky údaje si najprv poctivo písal do notesa a ešte sa aj ponúkol, že s nami osobne zájde na okresný úrad.

„Dobré je čím skôr začať problém riešiť, lebo nikdy neprestane,“ vysvetľuje. „Najhoršie pre mňa je, keď ide o ľudí, ktorých poznám a mám im robiť sudcu. A do vynesenia rozsudku, prípadne kým sa udobria, je dlhý čas,“ hovorí smutne.

Problémy s násilníkmi (v krčme, obchodoch, ale aj doma) riešia asi raz za týždeň. Raz za čas sa objaví i násilie v rodine. „Nedávno za mnou bola spolužiakova sestra, a asi týždeň na to spolužiakova učiteľka. Senec je malé mesto, všetci sa tu poznáme. Vždy ma to mrzí.“

Mestská polícia má pri násilnom konaní najmä zabrániť trestnému činu, násilnosti muža voči manželke. Občas aj naopak. Jej právomoci nie sú príliš veľké. Potom nasleduje občianskoprávne konanie alebo súd.

„Za dvere bytu ísť nemôžeme, inak môže ísť o neoprávnené vniknutie. Vstúpiť môžeme len vtedy, ak nás pozve aspoň jeden z majiteľov bytu alebo domu. Inak nie, ani keby sme počuli veľký krik a hluk. Ide predsa o súkromný byt. Policajt musí byť presvedčený o tom, že je nevyhnutné vyvaliť dvere a násilím vstúpiť do bytu,“ hovorí Šulák.

Pomôže, keď sa to dá. Týranej žene z nášho príbehu dal i vlastné telefónne číslo, aby sa naňho v prípade problémov obrátila. Dnes jej bude asistovať pri výmene zámky do bytu. A ak bude treba, postará sa aj o rozzúreného manžela. (sr)