Už dnes ústavu v Ríme podpíšu predstavitelia všetkých členských štátov únie.
Tento týždeň už vláda napriek odporu KDH rozhodla, že sa referendum o prijatí euroústavy nevypíše a na jej prijatie stačí trojpätinová väčšina v parlamente. Lipšic vládu žiadal, aby ho poverila spolu s ministrom zahraničia vypracovaním analýzy o euroústave.
Vypísanie referenda nepodporuje ani opozícia a je teda málo pravdepodobné, že by nastal spor medzi vládou a parlamentom. Iba v takom prípade by totiž bolo možné obrátiť sa o výklad na Ústavný súd.
Z oslovených právnikov má podobný názor ako Lipšic iba Radoslav Procházka. "V podobe predpokladanej ústavou pre Európu je Európska únia samostatným a zvrchovaným subjektom medzinárodného práva, ktorý má všetky primárne znaky štátu," vyhlásil. Procházka tvrdí, že ak by sa takémuto útvaru nepriznala povaha štátu, popreli by sa tým základné východiská ústavného práva.
Právnik Peter Kresák si, naopak, nemyslí, že "zmluvou o EÚ sa zakladá štátny útvar", hoci počet charakteristických znakov pre štátny útvar sa ňou rozširuje. Chýba však "prejav vôle suveréna", teda to, že by členské štáty a ich orgány chceli taký štát vytvoriť. Táto vôľa je podľa Kresáka vždy "prvým krokom pri vzniku každého štátu", všetky ďalšie znaky sa budovali až neskôr.
Ústavný právnik Ladislav Orosz tiež pripúšťa, že euroústava má aj centralizačné prvky, ale aj tak si myslí, že "nejde o zväzok štátov, ale o zväz štátov s určitými federatívnymi prvkami".
Úvahy o vzniku nového štátu odmieta politológ Miroslav Kusý. "Únia sa ešte len buduje, ešte sú hmlisté perspektívy toho, v akej podobe bude fungovať," vraví. Únia vytvorí podľa neho po prijatí ústavy novú formu usporiadania, ktorá bude zodpovedať moderným pomerom v 21. storočí. "Čo to bude, je ťažké povedať, ale že to nebude návrat k starým formám, je dosť isté," dodal Kusý. (rp)
