Ak súd žalobe vyhovie a pripočíta k požadovanej sume aj zákonné úroky, dlh televízie sa môže vyšplhať cez jednu miliardu. V tomto prípade je na vine zmluva podpísaná bývalým vedením televízie a možno aj ďalšie kroky jeho nasledovníkov, ktoré sa z nej snažili STV vyviazať. Podobných prípadov je však viac.
Ak štátna organizácia nesplatí svoj záväzok, môže sa jej to v budúcnosti predražiť. Zákon počíta s uplatnením úrokov za omeškanie či zmluvnej pokuty, ak zmluvná strana nedodrží dohodu. V obchodných vzťahoch je to bežná prax.
Šéf Katedry obchodného práva na Právnickej fakulte v Bratislave Peter Kubíček hovorí, že je to "legálny inštitút na donútenie obchodného partnera, aby plnil svoje povinnosti, pokiaľ sa k niečomu zaviazal". V tomto neplatia výnimky ani pre štátom financované inštitúcie.
Podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Igor Malý potvrdil, že sa kontrolóri s podobnými prípadmi stretávajú. Za porušenie zákona to však nemožno považovať, pretože úroky z omeškania určuje zákon a aj zmluvná pokuta je zákonný prostriedok vymáhania dlhu. Z pohľadu NKÚ je však problém v rozdielnom prístupe, keď je štát dlžníkom alebo veriteľom. V prvom prípade si druhá strana od štátnej inštitúcie dôsledne uplatňuje vyplatenie dlhu a príslušných úrokov. Ak je to naopak, často sa tak nedeje. "To je dosť častý jav a je to porušenie zákona o majetku štátu," hovorí Malý.
"Každá inštitúcia sa poučí zo svojho vývoja, ale vždy je to o zodpovednosti manažmentu," tvrdí o chybách z minulosti Branislav Záhradník z dnešného vedenia STV. Televízia má teraz vlastných právnikov a občas si dáva robiť aj externé právne posudky, aby sa chyby minulosti neopakovali.
Šéf Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai tvrdí, že úrad sa stále snaží pripravovať štátnych zamestnancov, aby k takýmto prípadom nedochádzalo často. Od 1. júla môžu štátne orgány vymáhať celú škodu spôsobenú svojim zamestnancom. "Nie som celkom presvedčený o tom, že by mali štátni zamestnanci podmienky pre výkon služby také, aby mohli zodpovedne podstúpiť takéto riziko."
ROMAN PATAJ
