Juraj Jakubisko, režisér
manžel Deany Jakubiskovej-Horváthovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V Bratislave, v minulom storočí aj tisícročí a v dnes už neexistujúcom štáte.
Upútala vás ako herečka?
Poznal som ju, ale mal som voči nej zlé svedomie. Sľúbil som jej úlohu šialenej ženy, ktorá behá vyzlečená po ľadovci v Tisícročnej včele. Chlapci, ktorí s ňou študovali mi však vraveli: - Juraj, s tým nepočítaj. Nevyzlečie sa.
Kedy ste sa vlastne dali dokopy?
Po oslave ceny vo Filmovom klube, ktorú som za film Tisícročná včela dostal v Benátkach. V noci som cestou domov stretol Deanu, ktorá išla z Divadelného klubu. A opýtala sa ma na sľúbenú úlohu.
Ozvalo sa vo vás svedomie?
Chcel som jej všetko povysvetľovať. Nechcela sa o tom baviť na ulici.
Povedal som jej, že s ňou pôjdem aj do pekla. A stalo sa.
Dátum svadby?
Nepamätám si. Ešte i dnes Deana v krízovej situácii vytiahne fakt, že namiesto svadobnej noci som uháňal do Rakúska na hrad Werfen, kde som nakrúcal Frankensteinovu tetu. Keďže to bol seriál, nestihol som ani pôrod.
Ako ste Jorika oslávili?
Dal som štábu otázku za milión: Chlapec alebo dievča? A o borovičku. Tí, čo neuhádnu, si platia sami. Väčšina tipovala dievča. Jorik bol preto asi najdrahší chlapec v roku 1985.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Jednoduchá - Deana je producentka a ja režisér. Takže mám šťastie. Nemusím nič organizovať, nemusím myslieť na peniaze. Je to oveľa výhodnejšie, ako mať doma herečku.
A keď bola herečka?
Brala si ma so slovami: -Viem, že si umelec a ťažko sa rozhoduješ. Mám pre teba pochopenie. Keby si raz v živote stretol krajšiu, inteligentnejšiu a pracovitejšiu ženu ako som ja, môžeš ju mať.
Stalo sa to niekedy?
Za posledných dvadsať rokov nikdy, pretože o tom, ktorá žena je krajšia ainteligentnejšia, vždy rozhodne Deana.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Začali sme v malom Deaninom byte na Štrkovci, kde sme v škatuliach stále niečo hľadali. Bol som presvedčený, že keď sa presťahujeme do väčšieho bytu, toto zúfalstvo sa skončí. Kúpili sme rohový dvojposchodový renesančný dom na Františkánskej ulici a v jeho veľkých priestoroch sme tiež stále niečo hľadali. Vysvetlenie mojej milovanej manželky bolo, že dom nepostavili pre chod našej domácnosti.
A teraz v Prahe?
Podľa mojich návrhov sme postavili dom. Z nostalgie za Bratislavským hradom aj s vežičkou. Stále niečo hľadáme, ale nenudíme sa.
Kde trávite voľný čas?
Údajne som workoholik. Keď nepíšem scenár, kreslím si obrázky do zápisníka, ktorý stále nosím so sebou . Najviac voľného času trávim vo svojom ateliéri, kde rád premýšľam, maľujem obrazy a píšem.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
V práci. Počas víkendov pozerá televíziu, hlavne detektívky, vykladá si pritom pasians alebo stále varí, s tým, že v priebehu týždňa na to nebude mať čas.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Nemíňam. A keď musím, tak na pastelky a papiere.
A vaša manželka?
Na všetko.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy nato?
Počul som o nej množstvo klebiet. Keď sme sa brali, varovali ma úplne všetci, že mi zničí život. Keď som si ju vzal, ľutovali ma a všetci mi chceli pomôcť. Lepší kamaráti ma upokojovali, že nám to aj tak nevydrží viac ako tri mesiace. Ja som si zaumienil, že musím vydržať aspoň rok. Po dvadsiatich rokoch prežitých s Deanou som rád, že ju mám.

Slovenský filmový režisér Juraj Jakubisko žije od roku 1993 v Prahe. Od roku 1967 nakrútil filmy Kristove roky, Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni, Dovidenia vpekle, priatelia. V roku 1970 sa dostal na čiernu listinu tvorcov a preradili ho do dokumentárnej tvorby Krátkeho filmu. K hranému filmu mu politická garnitúra umožnila návrat až v roku 1979 filmom Nevera po slovensky. Neskôr nakrútil filmy Perinbaba, Tisícročná včela, Sedím na konári, atď. Za svoju tvorbu získal viac než 60 ocenení doma i v zahraničí. Jeho posledným filmom je Post coitum. Juraj Jakubisko má dcéru Žanetu, syna Jorika a vnuka Tomáša.

Deana Horváthová,
herečka a producentka
manželka Juraja Jakubiska

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V podchode. Juraj to asi povedal inak. On totiž často fabuluje dejiny našej rodiny. Juraj ma obdivoval ako herečku, aspoň to tak tvrdil. A ja som si ho ako mladá, krásna, talentovaná programovo nevšímala a dávala najavo, že je neperspektívny. (smiech)
A v tom podchode?
Dokázal mi, že je perspektívny. A tak sme spolu dodnes.
Dátum svadby?
9. februára 1985. Že si Juraj dátum nepamätá?
Nie. Vás to ako ženu neirituje?
Nie. Viem, ako byť šťastnou manželkou: žena sa nesmie urážať. Teda, keď si manžel nepamätá dátumy, treba mu včas pripomínať každé výročie.
To znamená, že na výročia dostávate kytice a šperky?
Nielen kytice a šperky…
Aká je deľba práce v domácnosti?
Juraj tvorí a ja robím všetky ostatné zanedbateľné veci ako: starám sa o domácnosť, vychovávam deti, vediem firmu, riešim nepríjemné situácie, zastávam ekonomické záujmy manžela a podobne. Aj keď ma doma nikto nepochváli, som pyšná na to, že to zvládam.
Máte pomocnicu v domácnosti?
Je zo Slovenska, chodieva k nám každé dva týždne na štyri dni. Jej najzúfalejšia veta znie: Prečo máš psa a nie radšej štyri deti? Tie urobia menej neporiadku. Netuší, že náš pes je mimoriadne poriadny.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Sme trojgeneračná domácnosť. Som rada, že žijeme s babičkou. Dúfam, že na Jorika vplýva pozitívne, keď vidí, ako sa starám o matku, a verím, že ani ja sa raz neocitnem v starobinci.
Kde trávite voľný čas?
V posteli. Možno mi neuveríte, ale keby som mohla, preleňoším celý život. Osud je však krutý. Na čom každoročne trvám, je spoločná dovolenka, ktorej moji chlapi neuniknú. A ja si to užívam.
Kde podľa vás trávi voľný čas váš manžel?
Kreslí a píše, kdekoľvek sa práve nachádza.
Obľúbená kaviareň, reštaurácia?
U nás doma. Varím najlepšie na svete. Som v eufórii, keď môžem pripraviť obed alebo večeru s niekoľkými chodmi. V poslednom čase som však trochu poľavila, pretože nám už limit v počte hostí: varím maximálne pre 20 ľudí.
Načo najradšej míňate peniaze?
Úplne na všetko.
A váš manžel?
Vôbec na nič. Keď ho potrebujem obliecť, musím vyvinúť nadľudské úsilie, aby som ho dostala do obchodu. Nákup je úspešný len v prípade, keď sa mi podarí dohodnúť s predavačkou, že sako nestojí osemtisíc, ale osemsto korún. A Juraj má úžasný pocit, že "v Praze je levně."
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Na každý. Či je to v zime, alebo v lete, na horách i pri mori.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Zfilmu Post Coitum.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu a čo vy nato?
O Jurajkovi? V tomto vediem ja. Skôr on počúva klebety o mne. Kedysi veľmi dávno mi niekto povedal, s presným zámerom, o ňom niečo nerestné, ale mne sa to zdalo šarmantné a vzrušujúce. Bola som šťastná, že nie je taký slušný, úžasný, dokonalý a nudný, ako na prvý pohľad vyzeral.

Deana Horváthová sa narodila v Banskej Bystrici. Po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave sa stala členkou Činohry SND, kde pôsobila 12 sezón a ako dramatická charakterová herečka patrila medzi najvýznamnejšie členky súboru. Nakrútila niekoľko desiatok televíznych inscenácií. Debutovala vo filme Anonym a medzi jej najvýznamnejšie filmové úlohy patria: Želmíra vo filme Sedím na konári a je mi dobre, Nona v Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Verona v Nejasnej správe o konci sveta. Od roku 1993 pôsobila dve sezóny v Divadle bez zábradlí v Prahe a od roku 1995 je manažérkou a producentkou spoločnosti Jakubisko Film s pôsobnosťou v Čechách a na Slovensku. S Jurajom Jakubiskom má syna Jorika.

Autor: Barbora Laucká/ Foto: Peter Leginský