ia, rozhlas, noviny a časopisy, ale aj kniha či verejná diskusia. Existencia spoločného referenčného priestoru je podmienkou akejkoľvek spoločenskej dohody. A odovzdávanie príbehov je zas súčasťou civilizácie.
Aj vďaka médiám dosiahla dnes globalizácia kultúry taký rozmer, že v Británii i na Slovensku patrí k najpredávanejším knihám septembra 2004 ten istý titul - Da Vinciho kód od Dana Browna. Ak sa spýtame na najlepšiu knihu všetkých čias, dostaneme v polovičke sveta odpoveď Pán Prsteňov prípadne Harry Potter. Poradie týchto dvoch bestselerov je asi jediná regionálna rozmanitosť, v ktorú ešte môžeme veriť. V prvej pätke obľúbených kníh môže ešte niekde figurovať Biblia, inde Korán.
Najpopulárnejšie knihy z ankety o najobľúbenejší romám všetkých čias, ktorú inciovala minulý rok BBC v rámci projektu The Big Read, sú poväčšine hitmi aj u nás - Stopárov sprievodca galaxiami, Jana Eyrová, Hlava XXII, Búrlivé výšiny, Vojna a mier, Odviate vetrom. Takmer všetky sa dočkali aj svojich veľkých mediálnych kampaní. Klasická otázka potom znie: sú tieto literárne diela lákavé pre médiá preto, že sú známe, alebo sú známe preto, že sú mediálne spracované?
Názory na to, či adaptáciami románov nádejných čitateľov odrádzame či naopak priťahujeme, sa rôznia. Ak sa však na vec dívame pragmaticky z hľadiska prenosu príbehov do ďalších generácií, vyjde najavo, že média pomáhajú. Napríklad aj vtedy, keď dokážu napraviť pokles čítania, ktorý pôvodne spôsobili, promovaním kníh.
Má však vôbec zmysel rozprávať o intímnej skusenosti s knihami v masových médiách? "Mám pocit, že Literárnu revue počúvali aj ľudia, ktorí nemajú čas pravidelne čítať, ale napriek tomu majú literatúru a rozprávanie príbehov radi," povedal Dano Nagy o (už opäť) zrušenej sobotnej relácii, ktorá sa takmer desať rokov udržala v programe rádia Twist.
Kedysi sa deťom pod vianočný stromček dávali akosi automaticky knihy. Dnes sa pre istotu najprv spýtame rodičov: "Čítajú ešte vaše deti?" Dospeli sme do štádia, že už ani vysokoškolsky vzdelanej vrstve sa pri zmienke o Othellovi nemusí vybaviť nič konkrétne.
Akokoľvek môže vzťah médií a literatúry pripomínať lásku mačky a psa, je veľa toho, čo pre seba vzájomne urobili.
Už len v našom Slovenskom rozhlase sa najdlhšie zo všetkých literárnych žánrov vysielajú práve rôzne adaptácie prozaických diel. Neskôr prišli na rad literárne pásma, čítanie monologických próz a špecifický rozhlasový žáner - rozhlasová poviedka. Medzi relácie s najväčším ohlasom doteraz patria literárno-súťažné kvízy. Dobrý poslucháčsky ohlas majú aj odbornejšie programy ako LUK (Literatúra - umenie - kultúra) či Rozhlasové libresso. Podľa vedúceho redaktora redakcie literatúry Slovenského rozhlasu Romana Brata bola počúvanosť týchto programov v starej štruktúre okolo 500-tisíc poslucháčov. Nové relácie nasadené v rámci aktuálnej vysielacej schémy sa ešte potrebujú chvíľu vyprofilovať. Hoci takáto počúvanosť môže byť z hľadiska verejnoprávneho rozhlasu dobrá, akýkoľvek špecializovaný program láka spravidla menej posluchádčov, ako všeobecne ladené popoludnie. Týkalo sa to aj spomínanej Literárnej revue Dada Nagya na Twiste.
Literárne oko s tým istým moderátorom je pomaly jedinou kultúrnou reláciou Slovenskej televízie. Nepriamo nadväzuje na dávnejší Literárny klub, na programy Petra Vrchovinu z deväťdesiatych rokov či na Literu s Valérom Mikulom. Aktuálny prehľad noviniek, akým bola kedysi relácia 600 sekúnd o knihách, v súčasnosti absentuje. Azda aj preto, že hranica medzi informáciou a reklamou je veľmi tenká.
Dvadsaťšesťminútovka o knihách sa na Dvojke začala vysielať od januára 2004 s týždennou periodicitou vždy v pondelok od deviatej. "Každej podobnej relácii nejaký čas trvá kým sa trocha ustáli jej dramaturgia, výber hostí so spôsobom snímania a pomerom dokrútok" hovorí o hľadaní formy jej moderátor. "Pôvodne bolo Literárne oko klubom s jednou ústrednou témou. Ochudobňovali sme sa však o aktuálnu reflexiu diania na knižnom trhu, a preto sme postupne do relácie zaradili pravidelný recenzentský blok," dodáva Nagy. Oko sa chce venovať aj literárnemu dianiu v okolitých krajinách. Minulý týždeň bolo venované súčasnej maďarskej literatúre, chystá sa aj vydanie o americkej, talianskej, francúzskej i rakúskej próze. Posledná októbrová relácia bude venovaná literárnym festivalom, prvá novembrová zas rozprávkam. Autori chcú prilákať divákov aj rôznymi anketami a súťažami.
Slovenská televízia ako dôvod nenasadzovania väčšieho počtu kultúrnych relácií uvádza aj to, že nikoho nemôže nútiť ich sledovať. Kto tu však hovorí o násilí? Jazyk reklamy a marketingu pozná predsa toľko iných slov.
Autor: Text: ZUZANA ULIČIANSKA
