* Katarína Schmidtová, domáca, Kremnica: "Donedávna som všetky reformy a zmeny v platbách za lieky pozorne sledovala. Mesačne totiž dávam na lieky nemalú čiastku. Od istého času som sa o to úplne prestala zaujímať, aby ma netrafil šľak."
* Marek Baláž, predstaviteľ Rómskej samosprávy, Prievidza: "Ceny liekov a platieb u lekára sa za posledné roky toľkokrát menili, že ľudia sú absolútne dezorientovaní, a akékoľvek nové veci v tejto problematike u nich vyvolávajú prirodzený odpor. Sám platím za lieky 940 korún mesačne a už teraz mám pocit, že to prestávam zvládať. Ľudia začínajú na svoje zdravie rezignovať. Zabezpečujem aktivačné práce pri prievidzskej rómskej samospráve a vidím, že ľudí už táto téma rozčuľuje. Mali sme pracovníčku, ktorá trpela ťažkým diabetom. Nemala na lieky ani na riadnu stravu, ktorá je u cukrovkárov podmienkou. Na lavičke v meste dostala komatický šok a zomrela prakticky od hladu."
* Milena Mazúchová, dôchodkyňa. Veľký Krtíš: "Toľkokrát sa to zmenilo v oblasti zdravotníctva k horšiemu, že už ani nemám silu sledovať to."
* Dušan Baláž, výtvarník, majiteľ Galérie VEBA, Košice: "Fandím všetkým reformátorom a reformám na Slovensku. Som presvedčený, že aj naše zdravotníctvo potrebovalo reformu ako soľ. Ale netuším, aký dopad bude mať na bežného smrteľníka, chorého človeka, či bude sociálne únosná, ako sa prejaví na kvalite poskytovaných zdravotníckych služieb. Som však optimista."
* Peter Horváth, živnostník, Košice: "Už teraz je finančná spoluúčasť pacientov na zdravotníckej starostlivosti neúnosná. Vidím to na svojej mame, dôchodkyni, ktorá mesačne dopláca na lieky, bez ktorých nemôže normálne existovať, okolo osemsto korún. Pritom ústava zaručuje bezplatnú starostlivosť. Ja sa nepamätám, kedy som bol naposledy u lekára, ale zajtra sa mi môže hocičo stať. Mám obavy, že po zavedení reformy do praxe sa situácia väčšiny občanov, ktorí už dnes majú existenčné problémy, ešte zhorší."
* Ladislav Olexa, archeológ, Košice: "V poslednom čase je tých reforiem akosi veľa. Dúfam, že aspoň jedna z nich sa pozitívne prejaví v živote konkrétnych ľudí. V prípade zdravotníctva by som si želal, aby to nebola reforma pre reformu, akých som počas päťdesiatich rokov zažil viac ako dosť."
* Peter Hajduk, vysokoškolák, Košice: "Netuším. Ale ministrovi Zajacovi verím. Ani oveľa bohatšie štáty si nedovolia taký luxus, aby za občana hradili celú zdravotnícku starostlivosť. Myslím si, že najmä v našom zdravotníctve stále vládne socializmus, a je načase s ním skoncovať. Ja sa držím zásady: Radšej byť zdravý a bohatý ako naopak."
(eta, sen)
