Úvod záverečného nedeľného večera tohtoročných Bratislavských jazzových dní Slovenská sporiteľňa patril formácii slovenského huslistu Stana Palúcha. Palúch sa na našej scéne vynoril ako zjavenie. Je to mimoriadne kreatívny a citlivý hráč s drajvom, mimoriadnou technikou a nadhľadom. So svojou vlastnou kapelou Stano Palúch Projekt (v triu tiež známou pod menom Pacora) hrá hudbu s vplyvmi ľudovej hudby a džezu, hlavne swingu.
Ich vystúpenie na džezových dňoch bolo triumfálne. Palúch a moldavský cimbalista Marcel Comendant hrajú neskutočné veci, husle občas frázujú ako saxofón a z cimbalu sa stáva džezový nástroj par excellence. Chápavá rytmika (kontrabasista Róbert Ragan a bubeník Peter Solárik) bezpečne poháňa vpred príval muzikantského kumštu. Originalita, ľudskosť, muzikantská vybrúsenosť, folklórne vplyvy - to sú atribúty, vďaka ktorým je táto hudba určite "predajná" kdekoľvek na svete.
Cimbal sa počas tridsiatich ročníkov objavil na džezových dňoch po druhýkrát. Aj ďalšia zostava bola pre džezový festival viac než nezvyklá. Francúzske duo Arnotto tvoria dva akordeóny. Arnaud Méthivier a Otto Lechner "dolujú" z nástrojov nezvyčajné farby, dunivé basy, syntetizátorové kvílenie i perkusívne efekty. Miestami to znelo originálne, miestami ako samoúčelná alternatívna hudba, ale atrakcia to bola zaujímavá.
Švédske trio E.S.T. patrí medzi nemnohé európske skupiny, ktorým sa podarilo preraziť aj v kolíske džezu - USA. Za hudbou skupiny cítiť jasný koncept, svojskú poetiku a totálnu empatiu, vybrúsenú jedenástimi rokmi spoločného hrania. Džezu často kritici vyčítajú, že si potrpí na exhibicionizmus, ale pre E.S.T. to neplatí. Nepočuli sme jediný samoúčelný tón, skupina zvukmi maľuje nálady a atmosféry. Kdesi v pozadí cítiť vplyv Pata Methenyho, ale výraz je svojský a originálny. Klavirista Esbjörn Svensson nepoužíva elektrické nástroje, iba preparuje klavír rôznymi predmetmi položenými na strunách, vďaka ktorým sa z klávesového nástroja stáva perkusívny. Elektronické efekty zato používajú kontrabasista a bubeník. E.S.T. sú hľadači krásy, a to je veľká vec.
Britská funková skupina Level 42 má časy najväčšej slávy za sebou, ale stále je to skvelá koncertná atrakcia. Basgitarista a spevák Mark King má za sebou výkonný stroj, ktorý pracuje bez jedinej chybičky či zaváhania, na plné obrátky a s neuveriteľným ťahom. Okrem virtuózneho lídra, ktorý patrí medzi významných basgitarových hrdinov, žiaril hlavne bubeník Gary Husband s neskutočnou technikou a hromovými rockovými údermi. Dvadsaťminútová zmes všetkých hitov Level 42, ktorú kapela hrala bez prestávky, vyvolala citeľnú nostalgiu za 80. rokmi, ale zaplnila vďačnú sálu energiou.
Skončili sa Bratislavské jazzové dni Slovenská sporiteľňa, tridsiaty ročník festivalu, ktorý sa bezpečne zahniezdil vo všetkých fanúšikoch (nielen) džezu. Nepriniesli žiadne výrazné sklamanie, ale zato niekoľko prekvapení a dostatočný štýlový rozptyl, aj keď dve z troch hlavných hviezd nie sú priamo džezové skupiny. Hedlajneri nesklamali a priniesli ľuďom to, čo od nich očakávali - veľké zážitky.
