Aká bola rozlúčka s Dubnicou?

Normálne profesionálna a zároveň trochu čudná. Neboli výsledky, to nepustí. S prezidentom Ladislavom Janečkom sme si podali ruky. O svojom odchode som vedel už od stredy, isté rozčarovanie ostáva z toho, že na striedačke som necítil oporu. Od hráčov som však žiadny odpor nepociťoval, potvrdili mi to ich dodatočné reakcie. Škoda.

Pohľad na súpisku Dubnice už pred sezónou naznačoval, že s takým kádrom bude ťažko vyhrávať. Zaspal nováčik po postupe na vavrínoch?

Namiesto mobilizácie išli podmienky skôr dolu. Nemyslím na peniaze, tých v tomto regióne v konkurencii výborného futbalu a neďalekej trenčianskej hokejovej bašty ťažko môže byť dosť. Keď však prakticky neexistuje regenerácia a sú aj problémy s teplou vodou, ťažko môžete držať dlhodobo krok v extralige.

Paradoxne ste odišli po víťaznom zápase?

Hra už dostala istú tvár, limitujúcim predpokladom bol príchod dvojice skúsených obrancov Valka a Augustu. Už v lete však bolo jasné, že do obrany potrebujeme vysokých a skúsených bekov.