Už od konca 18. storočia, keď sa vzbúrenci rozhodli zničiť loď a usadiť sa na neprístupnom ostrove Pitcairn, platil nepísaný zákon, že ak dostane muž chuť, môže mať ktorúkoľvek ženu. Dostatočne to dokázala aj obžaloba - "k ženám sa muži správali akoby to bola sexuálna vec" - vypovedala jedna zo svedkýň. Otvorene to priznávajú aj ženy, ktoré ďalej na Pitcairne žijú.
Teraz by už malo byť jasné, že to tak nemôže byť - šesť zo siedmich obžalovaných je vinných zo sexuálneho obťažovania. Medzi nimi aj starosta Steve Christian, priamy potomok vodcu vzbúrencov z Bounty, Fletchera Christiana.
Obžaloba zadokumentovala u obžalovaných dovedna 51 sexuálnych trestných činov, tie najstaršie sa stali pred 40 rokmi. Často išlo skôr o deti ako o dospievajúce ženy.
Malým zázrakom je, že sa súdny proces na odľahlom ostrove s rozlohou päť štvorcových kilometrov, ktorý leží asi v polovici cesty medzi Novým Zélandom a Panamou, odohral. V súčasnosti tam žije 48 ľudí, každý s každým sa tam pozná a je s ním aspoň vo vzdialenejšom príbuzenskom pomere. Navyše sa väčšina skutkov stala pred mnohými rokmi. Prelomový bol rok 1999, keď britská policajtka počas návštevy zadokumentovala prípady zneužívania.
V prípade svedčilo prostredníctvom telemostu osem žien, ktoré už žijú na Novom Zélande. Podľa novozélandskej televízie prijali rozsudok s veľkou úľavou. To sa však nedá povedať o mnohých ženách na ostrove, kde je každý muž cenným "druhom." Ako pracovná sila a, samozrejme, aj na reprodukciu.
V septembri niektoré ženy z Pitcairnu ešte pred začiatkom súdneho procesu zvolali tlačovku, kde otvorene hovorili o sexuálnych zvykoch na ostrove. Chceli tak pomôcť obžalovaným. "Mala som 13, cítila som sa ako veľká dáma. Chcela som to," citoval Reuters Darralyn Griffithsovú (26). Na ostrove vraj každý vedel, že ak je dievča v puberte, sex je už pre ňu normálna vec a muži ho môžu požadovať. "Jednoducho to tak bolo, dialo sa to celé generácie," hovorila Nadine Christian (32). Niektoré obyvateľky však reportérom na ostrove anonymne priznali, že to za normálne nepovažovali, báli sa prehovoriť.
Britské súdy nemajú právo o nás rozhodovať, nepatríme pod britskú jurisdikciu, tvrdia ale odsúdení muži. Tvrdia, že keď ich predkovia v roku 1790 spálili loď a rozhodli sa žiť na ostrove, spálili tak aj všetky mosty, ktoré ich spájali s britskou korunou. O ich odvolaní bude na budúci rok rozhodovať najvyšší odvolací súd určený pre britské zámorské územia.
