Ako vidno z dobovej fotografie, panika na newyorskej burze sa rýchlo preniesla do ulíc. Časom na svete nezostala jediná oblasť, kde by sa neprejavili dôsledky krízy naštarovanej presne pred 75 rokmi. FOTO - ČTK
Písali sa 20. roky a Spojené štáty prežívali sladké časy. Darilo sa ekonomike, obchodu i špekulantom. Nálada bola až príliš optimistická, takže prvé príznaky končiaceho sa rozmachu nikto nebral vážne.
Akcie boli v tom čase obľúbeným nástrojom špekulácií veľkých investorov i drobných ľudí. Ich investičný apetít postupne vyhnal ceny akcií nad ich skutočnú hodnotu, takže vznikla bublina, ktorá hrozila prasknutím. Ešte začiatkom októbra 1929 väčšina analytikov a bankárov ubezpečovala trh, že je všetko v poriadku. Varovné signály všetci ignorovali.
Bublina praskla
Hromadný výpredaj akcií a strmý pád ich cien spôsobil krach na newyorskej burze, ktorý odštartoval pred 75 rokmi, 24.októbra 1929, najhlbšiu svetovú hospodársku krízu. Prví investori začali v obavách pred možnými stratami predávať svoje akcie už niekoľko dní pred krachom na Wal Street. V osudný "čierny štvrtok" 24.októbra naraz celkom zmizli nákupné príkazy a mnoho investorov podľahlo panike. Každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa z minúty na minútu stávali bezcenným kusom papiera.
Nasledujúci deň zasiahli správy o výpredaji na burze európske trhy a postarali sa o "čierny piatok". Nasledoval "čierny pondelok", "čierny utorok"... Prvý deň krízy sa predalo 13 miliónov akcií, o niekoľko dní neskôr dokonca 16 miliónov. Kurzy klesli až o 90 percent.
Pokles cien pokračoval do roku 1932, keď cena akcií dosiahla v priemere jednu šestinu úrovne roku 1929. Hrubý domáci produkt americkej ekonomiky poklesol v rokoch 1929 až 1933 o tridsať percent. Dow Jonesov burzový index prekonal svoj rekord z obdobia hospodárskeho boomu 20. rokov až o štvrťstoročie neskôr. Ľudia v panike vo veľkom vyberali peniaze. A krachovali aj banky, tým išli ku dnu aj vkladatelia.
Následky krízy boli katastrofálne. V rokoch 1929 až 1933 vzrástla v USA nezamestnanosť z 1,6 na 12,8 milióna ľudí. Tisícky podnikateľov, ktorí si požičali na zvyšovanie produkcie, o ktorú už nikto nestál, bankrotovali. Zatvárali sa továrne a bane, ceny poľnohospodárskych výrobkov sa v dôsledku nadúrody znížili o päťdesiat percent a kríza postihla aj farmárov. Veľkoobchodné ceny sa zrútili aj v ďalších sektoroch hospodárstva.
Dodnes behá mráz po chrbte pri pohľade na chmúrne zástupy nezamestnaných, ktorí sú na dobových fotkách. Tisícky ľudí skončili na ulici a v dôsledku krízy sa údajne zvýšil počet samovrážd.
Po kríze iný svet
Strácali všetci - robotníci, poľnohospodári, podnikatelia, profesori aj špekulanti. Optimizmus dvadsiatych rokov bol nenávratne preč. Americká vláda zaujala ku kríze neutrálny postoj a odmietala akékoľvek zásahy. Zmenu postoja znamenal až nástup prezidenta Franklina Roosevelta a jeho program New Deal (Nový údel), ktorý počítal okrem iného so zamestnaním viac ako dvoch miliónov osôb vo verejných programoch. Ďalším krokom americkej vlády bolo oddelenie súkromného a investičného bankovníctva v rámci Glass-Steagallovho zákona, ktorý bol zrušený až v roku 1999. Súčasne bolo zavedené povinné poistenie vkladov alebo zákony na ochranu drobných akcionárov.
Kríza v USA ako najväčšieho svetového veriteľa sa však rozšírila aj do Európy. Na vrchole krízy bolo v USA 16 miliónov nezamestnaných, v Nemecku viac ako šesť miliónov, vo Veľkej Británii štyri až päť miliónov. Približne milión ľudí bol podľa odhadov bez práce na vrchole krízy v Československu. V Európe expandoval nacistický režim, ktorý sa dostal k moci okrem iného práve aj v dôsledku hospodárskej krízy. (čtk, r)
Najväčšie otrasy finančných trhov
24. októbra 1929 - "Čierny štvrtok" na newyorskej burze odštartoval svetovú hospodársku krízu. O niekoľko dní neskôr sa oslabil Dow-Jonesov index (DJIA) o rekordných 13 percent. Pokles cien akcií pokračoval do roku 1932, keď ich cena dosiahla v priemere jednu šestinu úrovne roku 1929. Európa bola postihnutá podobne.
70. roky - Z dôvodu veľkého štátneho zadlženia museli Spojené štáty v rokoch 1971 a 1973 devalvovať dolár, čo znamenalo zrušenie konvertibility dolára za zlato a menovú nestabilitu. USA s ťažkosťami bojovali s infláciou a nezamestnanosťou. Ropná kríza v roku 1973 zasiahla ďalšie svetové ekonomiky a ohlásilo sa nové kolo hospodárskej recesie. V novembri 1974 boli ceny akcií na Wall Street na dvanásťročnom minime.
1982 - Vysoká zadlženosť časti latinskoamerických krajín viedla k ich platobnej neschopnosti. Mexiko a neskôr i Brazília a Argentína vyhlásili neschopnosť splatiť svoje medzinárodné záväzky. USA, ktorých banky boli hlavnými veriteľmi, a MMF najhoršiu krízu čiastočne zažehnali.
19. októbra 1987 - "Čierny pondelok" na newyorskej burze; DJIA sa oslabil o 508 bodov (22,3 percenta). V nasledujúcich dňoch nasledoval prepad aj na európskych burzách. Burzy vyspelých krajín zasiahol pokles až o tretinu pôvodnej hodnoty. Dôvodom boli vysoké ceny akcií, vysoká likvidita a kríze v Perzskom zálive. Americkému Federálnemu rezervnému systému sa podarilo uhasiť krízu poskytnutím krátkodobých pôžičiek. V priebehu pol druha roka boli straty vyrovnané a index v USA i Európe opäť stúpali.
1997 - Mohutnú vlnu pádov ázijských mien a akciových trhov odštartovalo Thajsko, keď bol 2. júla thajský baht po prudkom poklese prevedený na plávajúci kurz. Nasledoval odlev špekulatívneho kapitálu a mnoho bánk a podnikov sa dostalo do problémov, niekedy i bankrotov. Kríza zasiahla i ďalších "ázijských tigrov" (Malajziu, Filipíny, Indonéziu, Hongkong) a spochybnila hodnotenie ich ekonomík ako hospodársky zázrak. Taktiež Japonsko zažilo veľký otras, keď v novembri zbankrotovali štyri významné finančné inštitúcie.
17. augusta 1998 - Ruská vláda a centrálna banka oznámili zmenu politiky výmenného kurzu rubla, spočívajúcu vo výraznom uvoľnení kurzu rubla. Súčasťou opatrení, ktoré mali vyviesť krajinu z finančnej krízy, bolo i trojmesačné moratórium na splácanie zahraničného dlhu. V nasledujúcich týždňoch klesol kurz rubľa voči doláru z pôvodných približne 7:1 až na 20:1.
12. januára 1999 - Počas "čierneho utorka" na brazílskej burze prepadla inak stabilná brazílska mena real oproti doláru o viac ako osem percent na maximálne povolenú hranicu 1,32 realu za dolár. Napätie spustil stabilný brazílsky štát Minais Gerais, už 6. januára vyhlásil 90-denné moratórium na splátky svojho dlhu voči federálnej vláde.
