Ján Langoš predstavuje prvé číslo štvrťročníka.
FOTO SME - AUTORKA
BRATISLAVA - Ústav pamäti národa hľadá ľudí, ktorí v auguste 1969 - na prvé výročie okupácie Československa sovietskymi vojskami - protestovali na Námestí SNP v Bratislave. Polícia ich vtedy zadržala a podľa Miroslava Lehkého z ústavu to bolo 600 až 800 ľudí. "Niektorí boli prepustení, niektorí zostali vo väzbe a boli odsúdení. Toto chceme zmapovať," povedal.
V celom Československu v ten deň zadržali asi 2500 ľudí a v Čechách zabili policajti a Ľudové milície päť ľudí. Kým české úrady tieto udalosti už zdokumentovali a venovali sa im aj české médiá, na Slovensku je to ešte stále zabudnutá história. Ústav sa ju chystá oživiť a vyzýva všetkých svedkov vtedajších udalostí, aby sa prihlásili. Môžu to urobiť aj v denníku SME.
Na demonštráciu v Bratislave v auguste 1969 si spomína Martin Bútora. Opísal ju aj v jednej knihe podľa svedectva dvoch ľudí, ktorí ju pozorovali z budovy manderláku na Námestí SNP. Boli tam stovky ľudí, ale polícia spolu s milíciami bola pripravená.
Pravdepodobne najatý provokatér zapálil ruskú zástavu, polícia ihneď zakročila a viac ľudí odviezla. "Bola to pietna pripomienka prvého výročia augusta. Policajti boli natrénovaní, rozháňali, ostrekovali. Vtedajšia atmosféra už bola stiesnená a depresívna, bola to atmosféra porážky. O to cennejší boli tí, ktorí vyšli von si to pripomenúť," povedal Bútora. Ľudia podľa neho ani neniesli nijaké veľké transparenty. (mož)
Českí policajti a milicionári zabili v auguste v roku 1969 päť ľudíNa prvé výročie okupácie - v auguste 1969 - vyšli do ulíc viacerých miest, ale najmä Brna a Prahy davy ľudí. Vtedajšia moc po prvý brutálne zasiahla proti vlastným občanom. Publicista Vladimír Kučera v denníku MF Dnes napísal, že vláda poslala do ulíc takmer 20-tisíc vojakov, 310 tankov a 200 obrnených transportérov. "Bola to najväčšia bojová operácia československej armády od vojny."
V Čechách policajti spolu s nasadenými Lidovými milíciami zastrelili Františka Kohouta, Vladimíra Krubu, Danu Muzikářovú, Bohumila Siřínka a Stanislavu Velehracha.
"Ulice zahatali barikády, ktoré ničili tanky. Hocikde horelo. Slzný plyn oslepoval. Údery dlhými bielymi obuškami, podľa krajiny svojho pôvodu zvané ‚poláky', neznesiteľne boleli," opisuje Kučera.
Podľa neho zlyhali hlavne elity z roku 1968. Povolenie na brutálny zásah a následné tresty totiž podpísali prezident republiky Ludvík Sloboda, predseda vlády Oldřich Černík a predseda Federálneho zhromaždenia Alexander Dubček. Dubček na jar 1969 podpísal "pendrekový zákon", ktorý umožňoval násilné rozohnanie demonštrácií. V auguste 1969 ho vláda hneď uplatnila. (mož)
Prvý register spolupracovníkov ŠtB zverejnia na internete o tri týždne
BRATISLAVA - Už o tri týždne zverejní Ústav pamäti národa prvý register spolupracovníkov, agentov a aj dôstojníkov ŠtB na internete. V piatok to povedal predseda správnej rady ústavu Ján Langoš. Pôjde asi o 20-tisíc spolupracovníkov ŠtB evidovaných v Košickom kraji.
Na zozname by mali byť aj ľudia, ktorí "vypadli" z Cibulkových zoznamov. Tie sú na internete už niekoľko rokov. Osoby bude možné vyhľadať podľa mena, dátumu narodenia, krycieho mena, evidenčného čísla.
Do konca roka by mal ústav získať všetky dokumenty ŠtB od SIS. Archívy ministerstva vnútra už má. Čoskoro začne Ján Langoš rokovať s Českou republikou o sprístupnení zväzkov vedených na Slovákov, ktoré po rozdelení republiky zostali v Čechách.
Tento mesiac ústav vydal nulté číslo štvrťročníka Pamäť národa. V ňom by mali čitatelia nájsť viac archívnych dokumentov. Toto číslo rozoberá systém typológie v ŠtB, skartáciu zväzkov, na ktorú mal dať príkaz Alojz Lorenc, a takisto záhadnú smrť inžiniera Přemysla Coufala.
Od začiatku fungovania dostal ústav 5500 žiadostí o sprístupnenie zväzkov ŠtB. Langoš povedal, že v 1200 prípadoch našli písomnosti, sprístupnili ich zatiaľ v 200 prípadoch. (mož)
