Bitúnok č. 5 som si kúpil pred 30 rokmi, ale až potom, keď ma naň dôrazne upozornil môj priateľ spisovateľ. Kniha vyšla v slovenčine v edícii bestsellerov a ja som odjakživa nedôveroval tomuto tovaru. Okrem toho mi bol podozrivý názov, ktorý evokoval nejaký akčný US film. A do tretice, nikdy som neveril ľuďom, ktorí si za meno dávajú Jr. S nechuťou som sa teda pustil do čítania a bol som chytený. Stal sa zo mňa vonnegutarián.
Keď si otvoríte internetovú stránku www.vonnegut.com, jedinú oficiálnu stránku Kurta Vonneguta, mohli by ste si myslieť, že ide o nejakého výtvarníka, ktorý čírou náhodou napísal niekoľko kníh. Možno je to šikovný marketingový ťah, a možno je to autorská provokácia, pretože Kurt Vonnegut je nielen neškolený výtvarník, ale nezapadá ani do škatuľky spisovateľa - teda takého, ktorý rozpráva širokodyché príbehy, vytvára dôveryhodné zápletky, skrátka, imituje skutočnosť. Vo svojich "pravidlách cestnej premávky pre tvorivé písanie" uvádza aj toto: "Píšte tak, aby ste urobili radosť jedinému človeku. Keď otvoríte oblok a budete objímať celý svet, váš príbeh ochorie na zápal pľúc."
Podarilo sa mu stať sa miláčikom početného a rôznorodého publika. Prví ho zavetrili vysokoškoláci na amerických univerzitách, ešte ako začínajúceho autora science-fiction. Treba však povedať, že Vonnegutovi sa nikdy nepodarilo napĺňať scifistické šablóny. A tak sa románu Bitúnok č. 5 podarilo stať sa nedotiahnutým textom z hľadiska klasickej sci-fi, ale zároveň jednou z najbrilantnejších próz 20. storočia.
Znalci tvrdia, že táto knižka je najlepšou "vonnegutovkou" a že po nej už majster nič lepšie nenapísal. Ako jeho nekritický obdivovateľ s tým, samozrejme, nemôžem súhlasiť. Stále sa neviem vnútorne rozhodnúť, či je lepšia Kolíska, Groteska alebo Raňajky šampiónov. Ale mám rád aj Vonnegutove knižky poviedok, páčia sa mi aj romány-koláže Hokus Pokus, Kriminálnik, dokonca aj čerstvé Časotrasenie, ktorý vznikol na troskách niekdajšieho nepodareného románu. A prečítal som si znova aj Vonnegutove rané prózy a zistil som, že aj ako sci-fi je to skvelá literatúra. Mám rád texty, ktorým sa hanlivo hovorí nesúrodé. Kurt Vonnegut je potom možno nesúrodým spisovateľom, ale k svojmu chaosu dospel poctivým hľadaním odpovedí, ktoré iní získavajú z médií, reklamy alebo od politikov.
Postavy, ktoré zaberajú v knihách najväčší priestor, sa nazývajú literárni hrdinovia. Billy Pilgrim, postava z knihy Bitúnok č. 5, nie je nijakým hrdinom. Je iba "taký ľudský". Jeho meno by sa možno malo prekladať, tak ako sa prekladajú mená hobitov z Tolkienových ság. Pilgrim znamená "pútnik", teda ten, kto putuje na sväté, pútnické miesta. Vonneguta však znepokojuje, že tých nesvätých, hriešnych miest je na tomto svete oveľa viac. Je totiž nielen veľkým satirikom a fabulátorom, ale aj moralistom (pozor, nie moralizátorom!) Vo svete bez morálky bude takýchto autorov treba čoraz viac.
Vo svojom spisovateľskom "osmore" Kurt Vonnegut dáva autorom ešte jednu radu: "Ponúknite čitateľovi aspoň jednu postavu, ktorej by mohol držať palce." Jemu sa to podarilo. Vytvoril ľudskú a sympatickú postavu, ktorú si poľahky obľúbite. Jej meno je Kurt Vonnegut. A keď tak na tom trvá, tak na konci s Jr.
