Plánovaný odchod z Gazy sa nepáči hlavne osadníkom. Demonštrovali minulý týždeň, mali by aj dnes a zajtra.
FOTO- REUTERS
Ariel Šaron dnes izraelskému parlamentu predloží plán odchodu z Gazy. Zajtra by ho v prvom čítaní mali poslanci tesne schváliť. Premiér Šaron by sa však ani potom nemal cítiť víťazom. Hrozí mu rozpad jeho strany Likud a neistý je aj osud štátneho rozpočtu. Do toho sa zamiešali radikálni osadníci, rabíni a konflikt sa zrejme nevyhne ani armáde.
Výsledkom môže byť pád Šaronovej vlády, predčasné voľby a odloženie plánu na odchod z Gazy na obdobie po nich. Či potom bude pri moci niekto, kto by ešte stiahnutie podporil, je otázne.
Šaron dnes vstupuje do Knessetu s vedomím, že jeho plán by malo podporiť 65 až 69 poslancov zo 120-členného parlamentu. Odmietla ho časť vlastných poslancov z pravicového Likudu, podporí ho však koaličný stred a opozičné ľavicové strany. Izraelskí Arabi, náboženská pravica a rebeli z Likudu povedia nie.
Šaronovi sa teda nesplnil sen: odchod z Gazy, ak prejde, nebude výsledkom širšej politickej zhody. Bude mať skôr opačný efekt a Šarona zrejme donúti hľadať podporu u ľavice. Partnerstvo s ľavicou sa mu môžu vypomstiť už o týždeň: vtedy v parlamente predkladá rozpočet, ktorý ide výrazne proti voličom ľavice, ale aj proti neproduktívnym, zato rozvetveným rodinám voličov náboženskej pravice. Za pomoc pri Gaze bude ľavica požadovať kompenzácie pre sociálne slabých v rozpočte a náboženské strany sa pomstia za Gazu tým, že sa v nich ozve sociálne cítenie. Šaron však ustupovať nechce, pretože nemá kam a môže za to padnúť.
Dnes však pôjde o Gazu. Ide o najriskantnejší projekt Šaronovej politickej kariéry. Hovoria to tí, čo ho podporujú, aj tí, čo idú proti nemu. Odchod z Gazy by bol prvým ústupom z územia, ktoré Izrael vybojoval vo vojne v roku 1967. Navyše ústup bez akýchkoľvek kompenzácií. Za to, že vojaci a osadníci odídu z Gazy, nedostane Izrael nič: ani iné územie, ani mier.
Naopak, riskuje, že v Gaze, ktorá by mala byť súčasťou palestínskeho štátu, sa rozšíri anarchia a miestnych teroristov nikto nezastaví ani nepotrestá za útoky na Izrael. Preto časť Izraelčanov hovorí o víťazstve teroristov.
Iní, a zatiaľ je ich väčšina, tvrdia, že židovský štát obetoval za necelých osemtisíc osadníkov v Gaze príliš veľa: životy vojakov a civilistov aj peňazí.
Osadníci, či skôr tí, ktorí vystupujú v ich mene a v Gaze nikdy nežili, vyzývajú na občiansky odpor. Rabíni zasa hecujú vojakov, aby odmietli ísť proti osadníkom, keď sa budú osady likvidovať. Padajú slová ako občianska vojna, koniec Izraela, alebo, že najväčšími nepriateľmi Židov sú Židia. Vláda sa to snaží zmierniť tým, že osadníkom, ktorí odídu dobrovoľne, ponúka pol milióna dolárov na rodinu.
Existujú však reálne obavy, že vypratávanie Gazy bude násilné (osadníkom, ktorí sa budú vzpierať, hrozí až päť rokov väzenia) a zároveň budú pokračovať teroristické útoky z Gazy. Verejná mienka sa zvrtne proti Šaronovmu plánu a smer v Izraeli začnú udávať osadníci a rabíni.
