V rámci programu sa totiž vzácne dokumenty rekonštruujú a digitalizujú, čím sa uchovávajú aj pre ďalšie generácie. O ich zaradenie do svetového programu Pamäť sveta sa stará Slovenský výbor pre program UNESCO - Pamäť sveta. Zápasí ale s nedostatkom financií. Vyplýva to z informácie ministerstva kultúry, ktorú v stredu prerokovala a vzala na vedomie vláda. Minister kultúry Rudolf Chmel upozorňuje, že napriek tomu, že slovenský výbor vznikol v roku 1996, Medzinárodný program UNESCO Pamäť sveta zaradila vláda do programov UNESCO v SR až v roku 2000. Vláda vtedy rozhodla, že ministerstvá vnútra a kultúry zabezpečia podmienky pre uskutočňovanie programu Pamäť sveta a ministerstvo zahraničných vecí má koordinovať činnosť výboru. Pre Slovenský výbor pre program Pamäť sveta však neboli z rozpočtu na činnosť medzivládnych výborov vyčlenené žiadne financie, tvrdí rezort kultúry a žiada o zvýšenie rozpočtu pre výbory. Ministerstvo kultúry tiež chce od ministerstva zahraničných vecí účinnejšiu spoluprácu cez Stálu delegáciu SR pri UNESCO a veľvyslanectvo v Paríži pri presadzovaní slovenských projektov v UNESCO.
Výboru sa podarilo ešte v roku svojho vzniku - 1996, nominovať do svetového registra Pamäte sveta dva projekty - Iluminované kódexy knižnice Bratislavskej kapituly (návrh predložil Slovenský národný archív a Slovenská národná knižnica) a Bašagičovu zbierku islamských rukopisov (návrh predložila Univerzitná knižnica v Bratislave). Do registra boli oba projekty zaradené v roku 1997 a zapísané v roku 2000. Knižnica Bratislavskej kapituly obsahuje knihy od 12. do 19. storočia. Jej súčasťou je aj päť iluminovaných antifonárov, ktoré boli vybrané na digitalizáciu (Bratislavský antifonár I, IIab, III, IV, V). V rokoch 2000 až 2001 zdigitalizovali Bratislavský antifonár II., tzv. Hanov kódex, ktorý je pamiatkou knižnej kultúry stredovekej Bratislavy. Tento rok sa má na CD ROM dostať antifonár I a v následne zvyšné antifonáre III, IV a V. Vznikne tak základ slovenskej digitálnej edície vzácnych stredovekých rukopisov Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta. Projekt Bašagičova zbierka islamských rukopisov sprístupní fond arabských, perzských a tureckých kníh významného bosnianskeho politika, pedagóga, sarajevského zberateľa-literáta Safveta bega Bašagića. Zbierka patrí Univerzitnej knižnici v Bratislave, ktorá ju kúpila ešte v roku 1924. Je unikátnym dokumentom islamskej kultúry v Európe, no i histórie a kultúry Bosny. Sú v nej diela arabských učencov i knihy so vzácnou výzdobou. Doteraz sa spracovali ich bibliografické popisy a titulné a záverečné listy. Na CD ROM-e je spolu 598 popisov a 12 006 zobrazení. Počíta sa s digitalizáciou konkrétnych rukopisov.
V rokoch 2000 až 2003 výbor nenavrhol žiadny projekt, v prvej polovici tohto roka však svoju činnosť výbor oživil na navrhol dva nové projekty. Do UNESCO predložil 15. júna projekt Bartók Béla, Slovenské ľudové piesne (návrh Ústavu hudobnej vedy SAV). Súbor Bartókových rukopisov slovenských ľudových piesní obsahuje 3409 slovenských ľudových piesní a inštrumentálnych skladieb a 4500 textov slovenských ľudových piesní. Dielo spravuje Slovenská národná knižnica v Martine. V budúcom roku dá výbor návrh na zápis Zbierky banských máp a plánov, ktoré spravuje Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici. Zbierka má viac ako 50 000 kusov. Aktivity Slovenského výboru pre program UNESCO Pamäť sveta sú tak napriek problémom s financovaním úspešné, konštatuje ministerstvo kultúry.
Celosvetový program Pamäť sveta (Memory of the World) schválila 27. generálna konferencia UNESCO v roku 1993 ako program evidencie, ochrany, spracúvania a sprístupňovania svetového dokumentárneho dedičstva. Jeho cieľom je okrem iného zdigitalizovať (CD-ROM, internetové stránky) najvzácnejšie a najohrozenejšie dokumenty, fondy a zbierky.
