Odporúčanie, aby zostali doma, im dal srbský premiér Vojislav Koštunica aj srbská ortodoxná cirkev. Prieskumy naznačujú, že tak urobí viac ako 90 percent Srbov. Naopak k hojnej účasti vyzýval prozápadný srbský prezident Boris Tadič a generálny tajomník OSN Kofi Annan.
"Srbi by sa mali zúčastniť na voľbách, pretože tam chcú žiť a zúčastňovať sa na politickom živote.
Kosovo už nie je len ich a mali by akceptovať novú realitu," povedala SME Marijana Toma zo srbskej organizácie Humanitarian Law Center, ktorú na Slovensko pozvalo občianske združenie Človek v ohrození.
Väčšina Srbov podľa nej poslúchne hlas cirkvi aj premiéra a voliť nepôjde.
"Neúčasť môže ovplyvniť aj strach z vlastnej komunity, ktorá môže označiť za kolaboranta, každého kto voliť pôjde."
Srbi v Kosove kritizujú najmä bezpečnostnú situáciu. Spolunažívanie 100-tisícovej izolovanej srbskej menšiny s albánskou väčšinou zostáva otvorenou ranou regiónu.
Marcové etnické nepokoje tohto roku si vyžiadali 19 mŕtvych medzi Srbmi a množstvo vyhoretých domov a kostolov. Z obáv pred eskaláciou etnických konfliktov NATO zvýšilo počet vojakov na takmer 20-tisíc.
Stále nie je vyriešený návrat viac ako 200-tisíc Srbov, ktorí utiekli z oblasti pred zúriacim vojnovým konfliktom. "Väčšina z nich sa chce vrátiť do Kosova, ale do takého, aké bolo za Miloševiča, a to už nie je možné," hovorí Marijana Toma.
Kľúčovou otázkou zostáva budúca podoba Kosova, o ktorej bude OSN hovoriť na budúci rok. Kým väčšinoví Albánci požadujú samostatné Kosovo a jeho vznik si predstavujú už na budúci rok, Srbi by dali prednosť autonómii pod Srbskom a Čiernou Horou. Pre pokoj by pomohlo, keby OSN nakoniec predĺžila svoj mandát na zopár rokov.
Radikálne obmeny v 120-člennom parlamente po voľbách sa neočakávajú. Jednoznačným favoritom volieb je Demokratický zväz Kosova umierneného prezidenta Ibrahima Rugovu.
Uspieť by ale mohli aj strany bývalých povstaleckých vodcov Demokratická strana Kosova Hašima Taciho a Spojenectvo pre budúcnosť Kosova Ramuša Haradinaja.
MIREK TÓDA
