Silvia Josifoska. FOTO SME - MARIAN JASLOVSKÝ
Tridsiaty ročník kultového festivalu Bratislavské jazzové dni Slovenská sporiteľňa sa začínal vo štvrtok prehliadkou slovenského džezu. Nedalo sa odhadnúť, koľko ľudí príde na netypický termín, pretože "džezáky" vždy trvali od piatku do nedele. Napokon sa ukázalo, že domáci džez má dosť priaznivcov - sála bola obstojne zaľudnená.
Veľkým zážitkom bol už úvodný koncert Silvie Josifoskej, ktorá zostavila kapelu zloženú z prominentných hráčov (Juraj Burian - gitara, Oskar Rózsa - basgitara, Martin Valihora - bicie a Martin Ďurdina - klávesy). Z ich setu sálal veľký pokoj a nadhľad. Je večná škoda, že Josifoska ešte nemá svoj vlastný profilový album. Zdá sa, že sa dopracovala k ideálnej skupine, ktorá vie dávkovať emócie tak, aby boli čo najúčinnejšie.
Bubeník Jozef "Dodo" Šošoka predstavil mladých spoluhráčov a svoju skupinu nazval Slovak Young Jazz Generation. Ako sólisti sa blysli gitarista Michal Bugala a klavirista Tomáš Gajlík, v kontrabasistovi Petrovi Čudekovi vyrastá veľká džezová osobnosť. Repertoár tvorili džezové štandardy a ako špeciálny hosť sa predstavil Slovák žijúci v Nemecku, kontrabasista Jan Jankeje (Čudek pritom zostal na scéne, takže sme počuli naraz dva kontrabasy).
Adriena Bartošová priniesla do sály exotiku a Traditional Club Bratislava zasa tradičný džez, dixieland a swing. Podobne staromilsky sú orientovaní aj jediní zahraniční hostia večera - rakúska skupina Dixielanders Hall. Trio KGV (Ondrej Krajňák - klavír, Juraj Griglák - kontrabas a basgitara a Martin Valihora - bicie) sa predstavilo v komornej akustickej polohe s kontrabasom aj v dravšom jazzrockovom móde s basgitarou. Možno, že pri sústavnej práci by sa vykryštalizovala aj svojská poetika.
Trubkár Laco Déczi má šesťdesiatšesť rokov, ale na pódiu pôsobí veľmi mlado a hudba jeho americkej skupiny Cellula New York vyžaruje kvantum energie. Hrala fusion, ktoré má korene v 70. rokoch, plné virtuozity, hravých tém a brilantných improvizácií, aj mnohých latinskoamerických rytmov. Z publika sa ozývali familiárne pokriky Laco, Laco! - Déczi svoje publikum nesklamal. (mrn)
