dou navyše.
Gyula Bárdos z SMK pripomína, že už na koaličnej rade partnerov varovali, že poslanci SMK budú možno hlasovať inak a žiadali ďalšie rokovanie, "žiaľ, kolegovia nám nevyhoveli". Pripúšťa však, že na hlasovanie SMK majú istý vplyv aj koaličné vzťahy.
Pred niekoľkými dňami celá koalícia (s výnimkou Jozefa Miklušičáka z KDH) hlasovala s opozíciou proti návrhu SMK, aby sa v parlamente mohlo hovoriť aj po maďarsky (s tlmočníkom). V Nitrianskom kraji sa zasa koaličné strany spájajú s opozíciou proti SMK. "Nie je mysliteľné, že vo všetkom budeme hrať úlohu outsidera," povedal Bárdos.
Pavol Minárik (KDH) si nemyslí, že niekto vytláča SMK na okraj a upozornil, že "sú druhé volebné obdobie v koalícii". V SMK vraj "všetci vedeli", že ich návrh o rokovacom jazyku nemá nádej na úspech.
Šéf výboru pre hospodárstvo Ján Rusnák z SDKÚ povedal, že do hlasovania o niečom, čo zvyšuje výdavky rozpočtu, "nepatrí pocit revanšu alebo urazenosti".
Podpredseda ANO Ľubomír Linter považuje vyjadrenie o "outsideroch" len za subjektívny pocit, lebo vzťahy v koalícii nevníma ako napäté. "Všetci sa znášajú a usmievajú," povedal. V zlomových situáciách vraj nikto z partnerov koalíciu neohrozuje.
Samotný problém miliardy, ktorú si vyžiada nový fond, bude treba nájsť niekde v rozpočte. "Napríklad v kapitole životného prostredia alebo pôdohospodárstva," povedal poradca ministra Peter Papanek. Tieto rezorty patria SMK.
Ekonómovia vidia problém ani nie tak v miliarde navyše, ako v samotnom vzniku fondu. "Môže to byť motivácia pre ďalšie rezorty, aby si zakladali štátne fondy. A to by bol návrat do čias Mečiarovej vlády," povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. IGOR STUPŇAN
