Litovská elektráreň Ignalina bola postavená v roku 1986. Jej reaktory sú rovnakého typu, ako boli reaktory černobyľskej elektrárne, ktorá v 80. rokoch spôsobila najväčšiu katastrofu v dejinách mierového využívania jadrovej energie. Elektráreň zamestnáva 4500 ľudí a pokryje 80 percent spotreby energie v tejto pobaltskej krajine. Európska únia sľúbila pomoc pri financovaní odstavenia elektrárne. Doteraz Brusel poskytol Vilniusu na odstavenie prvého reaktora 200 miliónov eur. Celkové náklady sa odhadujú na tri miliardy eur. FOTO - ČTK
VILNIUS / BRATISLAVA - Litva chce presvedčiť Európsku úniu o neskoršom odstavení jedného z reaktorov jadrovej elektrárne Ignalina. Podobne ako Slovensko, sa aj Litva zaviazala v prístupovej zmluve s Európskou úniou postupne odstaviť atómovú elektráreň.
"Ide len o predĺženie jedného reaktora na pol roka," povedal vo štvrtok litovský premiér Algirdas Brazauskas. "Máme podstatné argumenty pre to, aby sme ho nechali otvorený do budúceho leta," dodal.
Litva má reaktor Ignalina-1 odstaviť do roku 2005 a zvyšok elektrárne v roku 2009. Krajina síce stavia ďalšie elektrárne, no tie začnú dodávať elektrinu do siete neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. Odstavenie jadrového bloku pred blížiacou sa zimou by preto podľa premiéra bolo hrozbou z hľadiska dostatku energetických zdrojov v štáte.
"Rozhodli sme sa apelovať na Európsku úniu a pozvať jej špecialistov, aby overili naše argumenty," povedal Brazauskas s tým, že Ignalina "nemá problémy so spoľahlivosťou a bezpečnosťou".
Európska komisia sa zatiaľ k snahám Litvy nevyjadrila. "Keď dostaneme oficiálne potvrdenie, začneme preverovať všetky fakty," povedal hovorca komisie Amador Sanchez Rico. Záväzok Litvy označil za "veľmi významný". "Za normálnych okolností by ho mali rešpektovať," dodal.
Podobne sa Európska komisia vyjadrila aj na adresu Slovenska - počká si na oficiálnu žiadosť. Úspech takejto snahy závisí od ochoty všetkých členských krajín únie podpísať zmeny k prístupovej zmluve.
Slovensko aktivitu Litvy zaregistrovalo, no zatiaľ neuvažuje o tom, že by sa s ňou spojilo v úsilí presvedčiť Európsku úniu. Minister hospodárstva Pavol Rusko pred dvoma týždňami vyhlásil, že záväzok Slovenska odstaviť prvý blok elektrárne v Bohuniciach v roku 2006 a druhý v roku 2008 predstavuje bezpečnostné riziko. Za spoľahlivejšie označil súčasné odstavenie oboch blokov v rokoch 2006, 2007 alebo 2008 a vyhlásil, že vláda by sa mala pokúsiť presvedčiť o tom aj Európsku komisiu.
"Zatiaľ nie sme tak ďaleko, aby sme už teraz mohli nejakým spôsobom tlačiť na komisiu. Najprv sa musí spracovať kompletné stanovisko Slovenska," povedal SME hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Havran. Formulácii oficiálneho slovenského postoja bude podľa neho predchádzať rokovanie expertov, potom koaličnej rady a nakoniec vlády. Zavŕšenie tohto procesu by potom mala byť aktivita predsedu vlády. "Samozrejme, že dovtedy budú prebiehať aj neoficiálne kontakty, bude sa zisťovať atmosféra v komisii, ale vypracovávať bezpečnostné audity," dodal Havran. (jj, reuters)
