
Iracký chlapec v Bagdade si odnáša prídel jedla.V režime Saddáma Husajna najviac trpia najslabší FOTO - ČTK/AP
po Bushovom minulotýždňovom tvrdom upozornení diktátora Saddáma Husajna treba brať obsah tohto listu vážne. Možno povedať, že Amerika sa naozaj začína veľmi seriózne zaoberať úvahami o možnom zásahu na odstránenie irackého vládcu.
Medzi autormi listu sú totiž republikán John McCain, demokrat Joseph Lieberman či povestný „tvrďas“ Jesse Helms, ale aj samotný líder republikánov v Senáte Trent Lott a predseda zahraničného výboru snemovne Henry Hyde.
V liste prezidentovi veľmi jasne odporúčajú, na čo by sa mala americká politika zamerať po páde Talibanu, likvidácii teroristu Usámu bin Ládina a celej teroristickej siete al-Káida. Nadväzujú na Bushovo historické posolstvo z 20. septembra, ktoré predniesol na zasadaní oboch komôr Kongresu vo chvíli, keď sa Amerika iba začala spamätávať z teroristického útoku. Bush už vtedy naznačil, že vojna proti terorizmu bude dlhá a že do úvahy prichádzajú okrem hlavných iniciátorov aj ďalší aktéri či podporovatelia terorizmu.
Minulý týždeň prezident vyzval Saddáma Husajna, aby umožnil návrat medzinárodných inšpektorov. Tí by po troch rokoch opäť mali začať kontrolovať chemický, biologický a zrejme aj jadrový arzenál Iraku. Bush diktátorovi odkázal, že ak to nepovolí, bude niesť následky. V tom momente bolo jasné, že Irak sa stáva potenciálnym cieľom útoku číslo 2.
Kongresmani dávajú teraz prezidentovi do rúk otvorenie tejto možnosti. Z problému začínajú vytvárať prípad. Prípad na riešenie.
Zatiaľ však neexistuje zhoda, ako proti Iraku zasiahnuť. Senátor Lieberman chce použiť model, aký sa uplatnil v Afganistane. Do odstránenia režimu treba podľa neho zapojiť irackú opozíciu.
Ale minister zahraničia Colin Powell správne upozorňuje, že pomery v Iraku sú odlišné. Kým v Afganistane bola Severná aliancia ako významná opozičná sila vždy prítomná, iracká opozícia „operuje“ iba zo zahraničia.
Keďže je však Irak už vyše desať rokov z juhu a severu kontrolovaný v bezletových zónach, zdá sa pravdepodobné, že vojenská moc USA a Veľkej Británie nahromadená v tomto priestore by zrejme mohla byť dosť vážnym lákadlom na použitie.
MICHAL HAVRAN