
Vari každá afganská rodina nesie známky 22 rokov trvajúcich vojen. I preto by mali predstavitelia jednotlivých národností a frakcií uprednostniť dialóg pred unáhlenými výrokmi. FOTO - REUTERS
Už pri podpisovaní dohody o vytvorení dočasnej afganskej vlády v stredu v Bonne sa dalo očakávať, že nie všetky bojujúce strany v Afganistane ju prijmú. Zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo a okolité štáty očakávajú, že v tejto krajine konečne zavládne mier, niektorí domáci vojnoví lídri dohodu z Bonnu diskvalifikovali. Ako prvý včera reagoval jeden z najsilnejších mužov protitalibanskej Severnej aliancie, generál Abdul Rašíd Dóstum, ktorý sa rozhodol dočasnú afganskú vládu bojkotovať. Po ňom vyjadrili nespokojnosť v Pakistane žijúci afganskí Paštuni. V Iráne dlho nečakal ďalší afganský „Rambo“ - predtalibanský prezident Gulbuddín Hekmatjár.
Keď je silný chlap smutný
„Sme smutní,“ vyhlásil podľa Reuters Dóstum. Tento generál hovorí, že jeho ľudia nie sú v novej vláde dostatočne zastúpení, a preto ju bude bojkotovať, „kým sa nepostaví vhodnejšia vláda“. Dóstum žiadal kreslo ministra zahraničných vecí. V Bonne mu však „priklepli“ iba rezorty poľnohospodárstva, baníctva a priemyslu. „Je to pre nás poníženie,“ povedal a dodal, že predstaviteľom novej vlády neumožní vstup na sever krajiny, kde sa nachádzajú najväčšie zásoby ropy a zemného plynu.
V rozhovore pre BBC však svoje predchádzajúce výroky odmietol komentovať. Skromnejšie vyhlásil, že podporuje mierové úsilie OSN. Možno si, aj keď trošku oneskorene, uvedomil, že oveľa lepší biznis sa po vojne vždy dá urobiť v inom rezorte, ako je diplomacia. Poľnohospodárstvo, baníctvo či priemysel, ktoré Dóstumovi ponúkli, teda vôbec nie sú na zahodenie.
Podľa korešpondenta BBC v Kábule Dóstum novej vláde skutočne nepraje. Avšak i napriek dostatočnej sile nebude robiť problémy. Nemal by totiž zahraničnú podporu.
Aj Paštuni sa cítia „nevyvážení“
Ešte pred silnými slovami generála Dóstuma sa zo susedného Pakistanu ozval paštunský líder Sajíd Ahmad Gaíláni. I ten zniesol dohodu z Bonnu pod čiernu zem, a to aj napriek tomu, že jeho delegácia stúpencov bývalého kráľa Zahíra Šacha v Bonne bola. Gailáni je rovnako ako Dóstum presvedčený, že Afgancov, ktorí viedli boj proti Sovietom, nebrala OSN do úvahy. Dohoda je podľa neho „nevyvážená“.
Hoci sa Gailání či Dóstum snažili ako-tak držať v medziach diplomatickej slušnosti, ďalšia žijúca afganská legenda Gulbuddín Hekmatjár výsledok konferencie v Nemecku otvorene označil za výsledok amerického nátlaku. Podľa neho to spochybňuje akúkoľvek legitimitu budúcej vlády.
Príde mier?
Všetky tri nespokojné hlasy síce nepriamo kopírujú rusko-turecké (Dóstum), pakistanské (Gailání) a iránske (Hekmatjár) záujmy, ale pri svojich výrokoch sa viac riadili presvedčením o vlastných zásluhách. Ešte pred začiatkom konferencie v Bonne sa vedelo, že nie všetky strany budú spokojné. Model „ovca celá a vlk sýty“ nefunguje ani na Slovensku a už vôbec nie v kmeňovo a vojensky rozparcelovanom Afganistane. Trieštivé názory potvrdzujú, že Severnú alianciu spájal spoločný nepriateľ - Taliban.