1985 až 2001 pracoval pre firmu Edifin-Gruppe v oblasti marketingu. Dnes pracuje pre medzinárodnú spoločnosť Mediasat, ktorej centrála sídli v Madride. Zastáva pozíciu riaditeľa pre rozvoj. Je ženatý a žije v Madride.
Kedy a ako vznikol nápad predávať knihy spoločne s dennou tlačou?
S týmto dobrodružstvom sme začali v roku 2001. Viac ako rok sme pripravovali tento projekt spoločne s významným talianskym denníkom La Repubblica. Nevedeli sme presne, čo nás čaká, ale verili sme, že sa tým skončí obdobie, keď musia denníky na zvýšenie svojho predaja, ponúkať čitateľom paredmety, ktoré nemajú nič spoločné s prvotnou funkciou denníka: informovať a intelektuálne napĺňať. Zdalo sa nám dobrou myšlienkou staviť na niečo "staré" s úplne novým komerčným vzorcom. A tak sme prišli na myšlienku, ponúknuť kolekciu majstrovských diel literatúry zo storočia, ktoré sa práve skončilo, aby čitatelia znovu začali považovať noviny za niečo skutočne nevyhnutné a hodné rešpektu a nie za obloženú žemľu.
V koľkých krajinách sa už váš nápad presadil?
V mnohých krajinách všetkých kontinentov. V Európe sú to: Španielsko, Taliansko, Anglicko, Škótsko, Portugalsko, Francúzsko, Čierna Hora, Poľsko, Srbsko, Chorvátsko, Nemecko a Slovinsko. V Latinskej Amerike: Brazília, Kolumbia, Chile, Mexiko, Peru, Ekvádor, Argentína, Uruguay. "Manželstvo" knihy s novinami sa dva dni pred Slovenskom stalo známym už aj v Severnej Amerike - 16. októbra sme projekt spustili v Kanade.
Mala akcia u čitateľov úspech? Boli rozdiely podľa regiónov?
Výsledok mnohonásobne prekonal naše očakávania. Dokonca aj v krajinách s malým trhom a s menšou kúpnou silou sme dosiahli významný úspech. Napríklad v Čiernej Hore, ktorá má 600 000 obyvateľov a približne 150 000 domácností, dokázal denník Vijesti predať 30 000 kníh týždenne a zvýšiť svoj náklad. V Poľsku predáva Gazeta wyborcza 350 000 exemplárov týždenne.
Tradiční kníhkupci sa na začiatku báli, že tento spôsob predaja kníh ich ohrozí alebo dokonca zničí. V Taliansku sa však stal úplný opak - potom čo La Repubblica dala román Umberta Eca Meno ruže ako grátis prílohu, stúpol predaj knihy v kníhkupectvách o 15 percent. Ako si to vysvetľujete?
Naša cieľová skupina nie je rovnaká ako publikum, ktoré nakupuje v kníhkupectvách. My približujeme literatúru ľuďom, ktorí nie sú jasne zorientovaní v tejto oblasti. Prebúdzame ich záujem o knihy a vedľajším účinkom tohto procesu môže byť aj to, že do kníhkupectiev začne chodiť viac ľudí.
Tento rok, sa vďaka iniciatíve talianskeho denníka Il Corriere della Sera predalo spoločne s novinami v priemere 200 000 básnických zbierok týždenne. Pričom poézia je jasne menšinový žáner. Myslíte si, že spoločný predaj kníh a dennej tlače by mohol aspoň čiastočne ovplyvniť všeobecnú tendenciu, že hodnotná literatúra sa číta čoraz menej?
Som o tom presvedčený. Čitateľ dostane odporúčanie od novín, ktoré mu pripravia ponuku kvalitnej literatúry. Je to prvý významný krok k čítaniu kníh. Potom je tu šanca, že ľudia radi objavia aj ďalšie žánre, napríklad aj poéziu, ktorá sa k nim dostane praktickým, pohodlným a kultivovaným spôsobom a aj za slušnú cenu.
Kedy ste začali uvažovať aj o slovenskom priestore?
Aby som bol úprimný, skôr ako my na Slovensko, Slovensko myslelo na nás! Chcem tým povedať, že to bol práve vydavateľ denníka SME, spoločnosť Petit Press, ktorý sa s nami skontaktoval. Okrem toho denník SME reprezentuje, podľa našich výskumov trhu, ideálne médium pre tento druh ponuky, lebo má charakter názorového a mienkotvorného denníka , oceňovaného aj pre svoje informácie z oblasti kultúry a pre svoju kultúrnu informáciu.
Má slovenská situácia špecifiká vzhľadom na ostatné krajiny, v ktorých ste spustili projekt?
Nie, nemyslím si. Vo všetkých krajinách sú ľudia, ktorí si nechcú nechať ujsť príležitosť mať vo svojom domove nenahraditeľné knihy z dvadsiateho storočia v elegantnom a luxusnom vydaní a so zaujímavou cenou.
Čím ste sa riadili pri výbere autorov a diel v kolekcii Svetová knižnica SME?
Pripravovali sme túto edíciu spoločne s odborníkmi okolo denníka SME. Použili sme rovnaké kritéria, ako vo všetkých ostatných krajinách, to znamená, že ide to výber najlepších autorov minulého storočia.
Čo vás zaujalo na Slovensku? Myslíte si, že je veľký rozdiel medzi slovenskou a talianskou mentalitou?
Myslím si, že najväčší rozdiel je v túžbe po poznaní a novinkách. Slovensko je v tomto smädné a to ma oprávňuje predpokladať, že úspech kníh na Slovensku bude ešte väčší ako v ostatných krajinách.
Aký je váš vzťah k literatúre? Akí sú vaši obľúbení autori?
Môj vzťah ku knihám bol vždy dobrý a "klasici" ma sprevádzajú od gymnaziálnych čias až po dnes. Na Gabriela Garciu Márqueza, Orianu Fallaciovú, či Eliasa Canettiho si nájdem vždy čas. A vo zvláštnych chvíľkach aj na Dante Alighierieho.
Autor: Text: PETER BILÝ
