ti na učiteľa niekoľkokrát. Vždy išlo o toho istého.

V škole stačí vysloviť meno Vladimír Pargáč, a žiaci majú strach. "V prvom ročníku sme z neho mali úplnú nočnú moru," začne o učiteľovi chémie a informatiky jedna zo žiačok. "Normálne ma bolelo brucho," priznáva spolužiak. "Ja som si z neho nič nerobila, ale niektorí sa pred jeho hodinou doslova triasli," pridáva ďalšia.

Čo im prekáža? "Keď píšeme písomku a vynecháme jednu vetu, povie, že to ďalej nenadväzuje, takže už nečíta a rovno dá päťku," hovoria žiaci.

Tvrdia, že ak presne nedodržia jeho postupy, dá im to pocítiť. Počítač môžu zapnúť len na výslovný príkaz, písať len "modropíšucim perom". Ak sa učiteľovi niečo v zošite nepáči, musia ho celý prepísať. Napríklad ak je jedno písmenko väčšie ako druhé, ak medzi "šk. rok" nie je dostatočne veľká medzera, alebo učivo nie je zapísané v presnom slede. Zo 17 žiakov, ktorých riaditeľka školy oslovila v anonymnom dotazníku, museli zošity prepisovať až desiati.

V prvom ročníku si párkrát vypočuli aj nadávky. Hovoria, že v nich vyvolával strach, strácali sebadôveru, chuť do učenia. Dnes je to už lepšie, "ale len preto, že sme sa naučili, čo máme kedy urobiť".

"Naučiť nás naučí. Je to odborník a múdry človek," zhodujú sa žiaci, ale dodávajú. "Ale za akých podmienok?!"

Prvá sťažnosť na V. Pargáča prišla v roku 1998. Rodičia sa sťažovali, že žiakov trestal, keď na počítači urobili krok predčasne. Ak napríklad zapli počítač skôr, ako povedal, museli robiť drepy. Po rozhovore učiteľa s rodičmi a psychologičkou došlo k náprave.

V roku 2001 prišla ďalšia sťažnosť. Žiaci, ktorých V. Pargáč dostal na informatiku v druhom ročníku, sa rapídne zhoršili. "Neprospeli ôsmi a trieda mala priemer 3,88. Po komisionálnom preskúšaní si jedno dievča, ktoré malo prepadnúť a predtým bolo vyznamenané, opravilo päťku na trojku," hovorí Pogranová. Na žiadosť rodičov triede vyučujúceho vymenili. Predmetová komisia vypracovala metodiku na hodnotenie v predmete a rozdiely v priemeroch oproti iným vyučujúcim sa zotreli.

V roku 2003 sa ďalší rodič sťažoval, že zle oznámkoval písomky z chémie. Po potvrdení sťažnosti riaditeľka V. Pargáčovi odobrala osobný príplatok a znížila mu úväzok.

V lete 2004 však prišla ďalšia sťažnosť. Na prepisovanie zošitov. Avšak rodič, ktorý ju podal, nespolupracoval pri jej riešení.

"Snažila som sa všetko riešiť k spokojnosti žiakov a rodičov," hovorí riaditeľka. "Učiteľ Pargáč je skvelý chemik, jeho žiaci sú na maturitách stopercentne pripravení. Je však autoritatívny, v niektorých situáciách sa cíti žiakom nadradený a chýba mu partnerský kontakt."

Vladimír Pargáč tvrdí, že to žiaci vidia zo svojej strany. "Ja sa ich len snažím naučiť, aby k práci pristupovali zodpovedne, aby sa naučili pracovať systematicky. Žiaka treba naučiť, aby dokázal urobiť čo najpresnejšie to, čo je v návode. Veď ak nedodržíte postup uvedený v návode, výsledok je niekde inde," hovorí. Tvrdí však, že nie je žiaden dogmatik.

Podľa neho majú žiaci strach preto, že ich niekto "nabaláchal". "Ešte ma ani nevideli a už sa strachujú," hovorí. Podľa neho ak aj bola nejaká sťažnosť, vždy sa s rodičom porozprávali a vyjasnili si to. "S výnimkou jedného pána, ktorý sa neprišiel sťažovať, ale hádať."

Riaditeľka príbeh uzatvára: "Inak, myslím si, že každá škola má svojho Pargáča."