Niektorí učitelia sa nám doslova vryjú do pamäti. Jedni pre svoju ľudskosť, druhí pre svoje nepríjemné až hrubé správanie. FOTO - ARCHÍV SME

Napriek tomu, že na druhom stupni základných škôl a na stredných školách sa učí etika a náboženstvo už 11 rokov, nie vždy to cítiť.

Niektorí učitelia častujú žiakov výrokmi, ktoré sa ako etické označiť nedajú. Napríklad učiteľ strednej školy v Liptovskom Mikuláši svoju nespokojnosť so zotieraním tabule vyjadril takto: "Kto je týždenníkom?" Odpoveď: "Osadská." Reakcia učiteľa: "Osadská, mám vás opľuvať?"

Hlučných žiakov sa pokúšal utíšiť slovami: "Zvýšená hlučnosť jedinca môže spôsobiť spuchnutie gamby... Takže od budúceho týždňa si noste leukoplasty a niektorí aj chrániče. A ja si donesiem baseballovú pálku."

Podľa psychologičky Evy Smikovej by učitelia takýto "humor" nemali používať. "Učiteľ si môže robiť žarty zo seba alebo zo situácie, ktorá sa na hodine udiala. Nikdy však nie zo žiakov. Nevie totiž, ako to prijmú - či ako humor, alebo nebodaj poníženie či urážku."

Žiačky dievčenskej odbornej školy po jej absolvovaní napísali inšpekcii list, v ktorom sa sťažujú, že ich učiteľka štyri roky na hodinách zasypávala hrubými nadávkami. Podobných listov dostáva inšpekcia viac. Podľa Smikovej by sa však v slovníku učiteľa hrubé slová a nadávky nemali nikdy objaviť. Ani keď ho deti vyprovokujú. "Komunikácia je jediný účinný nástroj, ktorý môže učiteľ využiť. Ak ho použije nesprávne, nadobro si zablokuje cestu k žiakom," hovorí Smiková. Úlohou učiteľa je vytvárať dobrú pracovnú atmosféru v triede. "Žiaci sa majú správať slušne nie preto, že sa učiteľa boja, ale preto, že také správanie považujú za normálne."

Ani žiaci však nie sú anjeli. "Viem o prípade, keď sa učiteľ priemyslovky sťažoval, že mu žiaci nadávajú, pri odpovediach nahlas grgajú a tykajú mu. Riaditeľka nič neriešila, pretože na ostatných hodinách to nerobili. Povedala, že učiteľ si má vedieť udržať autoritu," hovorí Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora.

Na základnej škole v Bratislave zase deviataci dlhodobo šikanovali učiteľku - dôchodkyňu. "Posmievali sa jej, sťahovali si pred ňou nohavice, ťahali ju za vlasy. Raz jej jeden žiak povedal, že si nemôže sadnúť, lebo na stoličke má slinu, nech sa príde pozrieť. Bolo tam semeno," hovorí jej kolegyňa.

Riaditeľka odmietla problém riešiť, lebo je vraj úlohou učiteľa nájsť si cestu k žiakom. "Je prirodzené, že žiaci skúšajú, koľko si môžu dovoliť. A ak sa ukáže, že učiteľ nevie reagovať, patrične to využijú," upozorňuje Smiková.

"Na školách je niekedy džungľa," povzdychol si Ľuboš Tužinský. "Problém je, že sa z nej ťažko vymotať. Rodičia sa boja ozvať, robia tak, až keď sú v zúfalej situácii. A riaditelia sa boja situáciu riešiť razantne - nechcú ublížiť učiteľom ani žiakom. Neriešením prípadu im však ubližujú najviac," hovorí Tužinský.