Má Slovensko najviac alebo najmenej chudobných? Touto témou sa v posledných týždňoch zaoberal aj denník SME, otázku vyvolala správa Európskej komisie, ktorá tvrdila, že je u nás najmenej chudobných v Európe, iba päť percent. Slovenské štatistiky už ale medzitým hovorili o 21 percentách, čo nás posúvalo na opačný koniec rebríčka.
Údaje vychádzali zo zisťovania príjmov domácností Mikrocenzus, v ktorom takmer 5-tisíc domácností neodpovedalo. Išlo najmä o domácnosti v hmotnej núdzi. Informácie o poberateľoch dávok teda Štatistický úrad do výsledkov zapracoval podľa údajov ministerstva práce.
Porovnávať údaje o chudobe v Európe je ťažké, zisťovanie údajov prebieha rôzne. U nás sa použili údaje z mikrocenzu, kde sa vyberá náhodne jedno percento domácností, u ktorých sa zisťuje ich príjem. Niektoré krajiny použili panel domácností, keď sa dlhodobo sledujú príjmy a výdavky istých domácností. Inde sa použili rodinné účty, teda sledovanie výdavkov domácností.
Európska únia sa snaží harmonizovať zber údajov. Aj Slovensko spolu s európskym štatistickým úradom - Eurostatom - už dnes pripravuje spoločný dotazník pre domácnosti, skúmať sa bude viac ako 200 údajov.
V minulosti sa totiž chudoba odvodzovala najmä od výšky príjmu, dnes už únia hodnotí príjem z rôznych uhlov a sleduje aj iné údaje, ako dostupnosť vzdelávania, či si môžu ľudia dovoliť zdravotnú starostlivosť, akého veku sa asi dožijú podľa toho, v akom prostredí sa narodili, či sa situácia rodiny rokmi mení a či sa mení situácia ďalších generácií.
Do popredia sa dostáva aj sledovanie situácie tých, ktorí pracujú za nízku mzdu, a preto nemajú nárok na dávky, no sú chudobní. Sleduje sa aj vybavenosť domácnosti, ako často si môžu dovoliť kúpiť mäso či ísť na dovolenku.
Rozsiahle zisťovanie súvisí aj s tým, že v únii už pojem chudoba nahrádza pojem "sociálna exklúzia" (výlučnosť), ktorá sa už netýka iba príjmov, ale práve nedostupnosti a vzdialenosti služieb. Výsledky spoločného prieskumu budú známe v roku 2006. (haj)
