Naposledy sa objavila informácia, že na Slovensku žije asi 320-tisíc Rómov, bol to záver sociologického mapovania, kde sa pýtali väčšinového obyvateľstva, ktoré komunity považuje za rómske. Demografické prognózy hovoria, že Rómov je viac - 380-tisíc až 400-tisíc. Podľa posledného sčítania je Rómov 90-tisíc. Môže štát zistiť, koľko príslušníkov národnosti žije na jeho území? Demograf Boris Vaňo z Infostatu hovorí, že rozdiel medzi jeho odhadmi a odhadmi sociológov nie je veľký, pretože on prognózuje počet všetkých Rómov, nie komunít. Pri prognózach vychádzal z posledného sčítania v roku 1980, keď komisári priamo označovali ľudí za Rómov. O tom, ako k svojmu číslu dospeli sociológovia, sme hovorili s MARTINOU JURÁSKOVOU z Inštitútu pre verejné otázky.
Ako ste sa vyrovnali s určením vzorky, teda kto je Róm?
"Bolo to náročné, nemohli sme porušiť zákon o ochrane osobných údajov, jeden spôsob bol pristupovať k tomu cez sčítanie ľudu, bolo však jasné, že tieto dáta, reprezentujú reálnu rómsku populáciu len veľmi približne. Ďalší prístup, ktorý využívame v sociologických výskumoch, kde výskumnou jednotkou je jednotlivec, je sebaidentifikácia Rómov. V diskusii sa možno opýtať, či sa považuje za Róma. V prípade sociografického mapovania sme tento prístup nemohli uplatniť, lebo jednotkou neboli jednotlivci, ale obce, komunity. Museli by sme dosiahnuť, aby sa za rómsku považovala celá komunita, čím by sa prieskum stal časovo aj finančne veľmi náročným. Sociologické teórie hovoria, že identita sa skladá z viacerých vrstiev a jednou z nich je, ako hodnotí jednotlivca či komunity ich okolie. Rozhodli sme sa teda použiť tento prístup subjektívnej definície majoritnej populácie, ktorá definuje komunitu ako rómsku."
Už ste niekedy robili niečo také náročné?
"Predtým sme robili sociologické výskumy, kde sme sa jednoducho pýtali samotných Rómov, či sa ako Rómovia identifikujú. Približne 95 percent odpovedalo, že áno. Nízke číslo, ktoré vyšlo zo sčítania ľudu, je najmä dôsledkom toho, že tento cenzus dáva na výber jedinú národnosť, nie je možné zvoliť si viacvrstvovú identitu. Keď Rómovia vidia v zozname národnosť slovenskú, zvolia si ju, lebo príliš nerozlišujú medzi národnosťou a etnickou príslušnosťou, a v cenze ten rozdiel nie je zdôraznený. Vychádzajú z predpokladu, že žijú na Slovensku, tak majú slovenskú národnosť. Navyše, rómska národnosť 40 rokov neexistovala, nie sú zvyknutí ju deklarovať."
Objavili sa pochybnosti, či je váš údaj, že na Slovensku žije 320-tisíc Rómov, správny.
"Nikdy sme netvrdili, že na Slovensku je 320-tisíc Rómov, ale že tu žije približne 320-tisíc obyvateľov, ktorých majorita definuje ako Rómov. Z tohto počtu vypadáva určitá skupina integrovaných Rómov, ktorých majorita za Rómov nepovažuje. Nechcem povedať, že Rómov je 500-tisíc, definovali sme si aj určitú odchýlku, zohľadnili integrovaných Rómov. Ďalším vysvetlením je, že zhruba polovica Rómov žije integrovane, teda životným štýlom podobným majorite a už nabehli na demografické trendy znižovania pôrodnosti. V segregovaných osídleniach je pôrodnosť stále vysoká, lenže vysoká je aj úmrtnosť, nižší vek dožitia. Ani za 15 rokov sa nemohla populácia zdvojnásobiť."
Kritici tvrdia, že zisťovania založené na odhadoch sú zbytočným mrhaním peňazí a realitu môžu skresľovať.
"Budeme teda merať podľa antropologických znakov? A potrebujeme vedieť, aký je presný počet Rómov? A ako Róma definujeme, podľa tmavšej pokožky? Kam zaradíme zmiešané rodiny? Mať spočítaných všetkých Rómov je nezmyselné, to by hraničilo s mierne rasistickými prístupmi."
