Pred dvomi týždňami bol proti vymenovaniu Hlaváčka vicepremiér Pál Csáky. V stredu bol však služobne v zahraničí. Jeho hovorca Martin Urmanič povedal, že členovia vlády si predtým nejasnosti vydiskutovali a nie je to tak, "že by minister Eduard Kukan využil neprítomnosť vicepremiéra".
S Hlaváčkom sa nám nepodarilo spojiť a hovorca ministerstva zahraničia Juraj Tomaga sa k nomináciám na veľvyslancov nevyjadril.
Na otázku, či ministerstvo pri výbere prihliadalo aj na špecifické podmienky na Kube, kde vládne totalitný režim, Tomaga odvetil všeobecne: "Všetci veľvyslanci, ktorých vláda schválila, boli kariérni diplomati."
Šéf parlamentného výboru pre ľudské práva László Nagy nepozná Hlaváčka, ani jeho doterajšiu prácu. Pripomenul, že Európska komisia i Európsky parlament prijali v posledných dvoch rokoch proti režimu na Kube významné politické i hospodárske obmedzenia.
Mimovládne organizácie sa obávajú, ako Hlaváček svoju misiu zvládne. Neovláda napríklad španielčinu.
Milan Nič z nadácie Pontis hovorí, že v Havane sa črtá koniec totalitnej diktatúry, ktorá zatvára čoraz viac disidentov. Hlaváčka osobne nepozná, ale podľa toho, čo je o ňom známe, ide vraj o diplomata - úradníka s podnikateľským duchom. "Táto nominácia je pre nás sklamaním. Očakávali sme niekoho s väčším citom pre porušovanie ľudských práv," povedal Nič.
Eliška Sláviková z občianskeho združenia Človek v ohrození hovorí, že nový veľvyslanec musí rátať s tým, že jeho pôsobenie na Kube bude aj pod drobnohľadom slovenských politikov a verejnosti. "Bude sa od neho očakávať reagovanie na výzvy prichádzajúce z únie, zo Slovenska, ale aj z vnútra ostrova, kde je situácia veľmi dynamická." Má obavy, či sa Hlaváček bude vedieť týmto výzvam postaviť. (sp)
