Jednou z možných príčin je poškodenie vŕtavkou mrkvovou. Je to mucha, ktorá napáda mrkvu, petržlen, zeler, rascu, kôpor a ďalšie pestované i divo rastúce mrkvovité rastliny. Najväčšie škody spôsobuje na tienistých miestach a pri pestovaní na tom istom pozemku viac rokov po sebe. Poškodené korene ľahko hnijú a zle sa uskladňujú.
Larvy vyžierajú na povrchu koreňov hostiteľských rastlín hrdzavočervené chodbičky. Mrkva má poškodenú predovšetkým dolnú tretinu koreňa, na rozdiel od vrtivky mrkvovej , ktorá robí malé chodbičky tesne pod hlavou koreňa mrkvy. Vo vnútri buliev zeleru vzniká fialové sfarbenie. Mladé rastliny vädnú a počas sucha rýchlo hynú. Neskôr sú korene popretínané drobnými chodbičkami a ich vnútro je vyplnené výlučkami lariev (v chodbičkách vrtivky chýba trus). Listy starších rastlín dostávajú fialkastý nádych a obyčajne skôr žltnú.
Dospelá mucha meria 4 až 5 milimetrov a je čiernej, lesklej farby. V skladovaných koreňoch a v pôde prezimujú kukly, zriedkavejšie larvy. Hromadný výlet dospelcov pripadá na začiatok až polovicu mája. Samičky kladú mliečnobiele, podlhovasté, na povrchu bodkované vajíčka do pôdy v blízkosti hostiteľských rastlín. Larvy sa liahnu o 8 až 14 dní. Sú 6 až 8 milimetrov dlhé, jasno žltkasté, lesklé. Ich vývoj trvá 3 až 4 týždne. Zakukľujú sa v hornej vrstve pôdy. Vŕtavky druhej generácie sa objavujú v tretej dekáde júla a v auguste. Všetky larvy tejto generácie však neukončujú svoj vývoj pred zberom mrkvy, ale v ňom pokračujú v skladoch, kde prezimujú.
Všetky vývojové štádiá vŕtavky sú citlivé na vyššie teploty a sucho, čo ich obmedzuje vo vývoji. Treba nevyhnutne dodržiavať preventívne opatrenia - striedanie plodín , na pestovanie vyberať veterné polohy , siať podľa možností skoro a medziriadky často kypriť . Pretrhávať (jednotiť) je dobré trochu neskôr, pričom odstraňujeme poškodené rastliny. Pokrytie porastov textíliou s priemerom 1 milimeter v období kladenia vajíčok do pôdy zabráni tomuto procesu. V miestach pravidelných výskytov a vyšších škôd možno použiť chemickú ochranu granulovanými prípravkami Basudin 10 G alebo Diazinon 10 G, ktoré aplikujeme pri sejbe v množstve 0,8 gramu na meter dĺžky do riadkov. Oba prípravky sú aj v malospotrebiteľskom balení. Účinnosť ošetrenia je však obyčajne len 50- až 70-percentná. Skorá mrkva určená na skorý zber sa však nesmie ošetrovať.
Ing. STANISLAV BAROK,
ÚKSÚP-OOR