Plagát Olgy Poláčkovej-Vyleťálovej k filmu Nežná (réžia R. Bresson) a plagát Zdenka Zieglera k Hitchcockovmu filmu Psycho. FOTO - SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV
íkov zmenou i únikom, pre mnohých zároveň jediným spôsobom obživy. Paradoxom bolo, že vďaka nemu sa im podarilo vystavovať v najväčšej galérii na svete. Ich dielo videli na ulici tisícky ľudí," hovorí Pavel Zatloukal, riaditeľ olomouckého Muzea umění.
Olomoucké múzeum a spolu s ním Slovenský filmový ústav a Slovenská národná galéria priniesli do bratislavskej Dvorany ministerstva kultúry výstavu takmer dvesto filmových plagátov, ktoré českí a slovenskí umelci vytvorili v rokoch 1959 až 1989.
Väčšina z toho, čo na výstave Flashback je, patrí Liborovi Gronskému, zberateľovi z Olomouca. Prvé plagáty začal zbierať, keď mal desať rokov. Počas brigády v Ústave filmovej propagácie ich pribudlo do jeho zbierky najviac. Okrem toho obchádzal kiná, hľadal v antikvariátoch, pýtal sa pri náhodných stretnutiach. Keď už plagát mal, snažil sa zistiť jeho autora a vyhľadať ho.
"Nie na všetkých boli autori uvedení. Ale nebolo také ťažké zistiť, komu patrili, výtvarníci mali charakteristický rukopis. V rozhovoroch s nimi som potom zisťoval, čo všetko z ich zbierky mám, a čo mi chýba. Zaujímavé je, že dnes sa k niektorým svojim plagátom nehlásia, napríklad k nejakému vietnamskému filmu. Pri kompletizovaní výstavy sme sa museli snažiť, aby sa nakoniec priznali," hovorí s úsmevom Gronský. Pripúšťa, že niektoré plagáty vznikali i žili po svojom, nezávisle od filmu, ktorý sprevádzali: "Stávalo sa, že výtvarníci pracovali bez toho, že by film vôbec videli. Nemali chuť pozerať sa na kórejské filmy, a tak podobne. Vytvorili krásny, poetický plagát, ale dosť zavádzajúci."
Do roku 1989 sa plagáty tlačili na dosť nekvalitný papier (výnimiek na kriedovom papieri bolo málo - napríklad Brunovského plagát k Jakubiskovej Tisícročnej včele), často sa uskladňovali nie práve najšťastnejším spôsobom (zložené na osem častí), na niektorých zostali dierky po špendlíkoch. Pod určitým svetlom môžu meniť farby. Oproti súčasným plagátom však majú veľké plus preto, že boli autorské a originálne.
Dnes sa už len preberajú verzie plagátov z krajiny, kde film vznikol. Ani Libor Gronský sa o ne veľmi nezaujíma: "Mám ich len niekoľko. Nepáčia sa mi, vytratila sa z nich tvorivosť. Lenže, môže sa stať, že o niekoľko rokov sa na ne budeme pozerať inak a budú takisto vzácne." Výstavu Flashback považuje za peknú príležitosť, ako si zaspomínať, kde, kedy a s kým sme filmy videli. A tak trochu dúfa, že sa režiséri zamyslia a budú viac dbať na to, ako vyzerá plagát k ich dielu. Na podobnej výstave v Čechách mu to už sľúbil Jan Hřebejk.
Výstava potrvá do 28. novembra.
KRISTÍNA KÚDELOVÁ
