Bieloruský mladík drží v ruke opozičnú vlajku. Na balóne s portrétom prezidenta Lukašenka je napísané: "Bielorusko - áno. Lukašenko - nie." FOTO - REUTERS
V Bielorusku budú voliť parlament a v referende rozhodnú, či môže prezident Lukašenko kandidovať aj tretí razBielorusi zajtra rozhodnú, či ich prezident Alexander Lukašenko môže kandidovať v roku 2006 i tretí raz. Je viac ako isté, že v zmanipulovanom hlasovaní si Lukašenko potvrdí tretie obdobie a s ním aj doživotnú moc.
Bieloruská ústava obmedzuje volebné obdobie prezidenta na dve. Dôvod, prečo ústavodarcovia toto obmedzenie zaviedli, bol zrejmý: zabrániť zneužitiu štátnej moci jednou osobou. Keď sa ústava v roku 1994 písala, poslanci netušili, že v budúcnosti pôjde len o zdrap papiera, ktorý si prvý prezident nezávislého Bieloruska bude meniť podľa ľubovôle.
Nastupuje Lukašenko
Pôvodný návrh ústavy počítal s parlamentnou republikou s reprezentatívnym prezidentom na čele. Značné právomoci prezidentovi do ústavy včlenili na poslednú chvíľu po nátlaku vtedajšieho premiéra Viačaslava Kebiča, ktorý sa sám chcel stať prezidentom.
Proti autoritatívnemu Kebičovi sa postavil málo známy poslanec Lukašenko. Hoci mu nikto nedával šance, bývalý riaditeľ sovchozu získal v druhom kole 80 percent hlasov. Vtedy ešte v demokratických voľbách.
Krátko po nástupe do funkcie utiahol skrutky a všetky nasledujúce voľby sa už konali v atmosfére neslobody. V roku 1996 napriek negatívnemu nálezu vtedy ešte nezávislého Ústavného súdu, urobil záväznými výsledky referenda, ktorým si predĺžil funkciu o dva roky.
Odbojný parlament rozpustil a z oddaných poslancov menoval nový. Začal prenasledovať opozíciu, ovládol elektronické médiá, vplyv nezávislej tlače postupne obmedzil na minimum.
Voľby do parlamentu
Tak trochu v tieni referenda zostávajú parlamentné voľby, ktoré sa budú konať spoločne s referendom.
Prvé voľby do "Lukašenkovho" parlamentu sa konali v roku 2000. Opozícia sa ich rozhodla bojkotovať, pretože neverila v ich demokratický priebeh. Tento rok sa rozhodla na voľbách do dolnej komory zúčastniť.
Málokto ale verí, že opozícia mandáty v parlamente získa. Pokiaľ áno, tak len niekoľko. V bieloruských podmienkach moc parlamentu znamená len málo. V uplynulom volebnom období sami poslanci predložili len dva návrhy zákonov, a len jediný zákon predložený prezidentom sa opovážili neschváliť.
Volebné komisie kontroluje prezident. Opozícia svojimi ľuďmi obsadila len asi 5 percent miest v komisiách, drvivú väčšinu členov tvoria štátni zamestnanci a úradníci, ktorí sú existenčne závislí na exekutíve.
Útoky proti opozícii
Hoci zákon kandidátom na poslancov dovoľuje slobodne agitovať, vláda kampaň opozícii neuľahčuje. Na dennom poriadku sú domové prehliadky v bytoch opozičných kandidátov, konfiškácia volebných letákov, zadržiavanie aktivistov na policajných staniciach, zákazy predvolebných mítingov.
Volebné komisie zaregistrovali len asi polovicu opozičných kandidátov. Niekoľkým kandidátom pár dní pred voľbami registráciu anulovali. Porušovanie volebného zákona je na dennom poriadku.
Opozícia možno pár mandátov predsa len získa, pre demokratizačný proces v Bielorusku to ale bude znamenať len málo. Výsledky referenda sú totiž už dopredu isté: voliči povedia svojmu prezidentovi áno.
A Lukašenko sa v roku 2006 stane prezidentom na ďalších päť rokov. A potom zase. A zase. Vládnuť tak môže ďalších 20 rokov.
Autor: LUBOMÍR GOMBOS pre SME
