BRATISLAVA - Svetová banka odkázala Slovensku, že pre úspešné napredovanie ekonomiky sú síce nízke dane veľmi dôležité, ale nie sú všeliekom. Oveľa dôležitejšie je spolu s daňami znižovať napríklad sociálne odvody. Vyplýva to z pravidelnej štvrťročnej štúdie Svetovej banky analyzujúcej ekonomiky krajín strednej Európy a Pobaltia.
"Aj keď medzinárodné skúsenosti hovoria, že nižšie sadzby dane z podnikania sú stimulom pre prilákanie priamych zahraničných investícii, iné faktory sú ešte dôležitejšie," hovorí Thomas Laursen, hlavný ekonóm Svetovej banky pre strednú Európu a Pobaltie. Upozorňuje, aby sa Slovensko spolu s novými členskými štátmi nespoliehalo len na dane. Medzi ne patrí znižovanie nákladov práce, ktoré stále pre vysoké sociálne odvody nie sú pre zamestnávateľov motivujúce. "Pre investorov nie je rozhodujúca len cena kapitálu vyjadrená daňovou sadzbou, ale aj cena práce. V nákladoch práce je Slovensko na tom horšie ako väčšina štátov," dodáva ekonóm Svetovej banky na Slovensku Anton Marcinčin.
Laursen upozorňuje, že nie je dôležité len to, aby do krajiny pritekal kapitál pre nízke dane, ale aby vytváral aj pracovné miesta.
"Význam zahraničných investorov pre Slovensko spočíva najmä v tom, že vychovajú budúcu manažérsku vrstvu, tak ako to bolo v Írsku," dopĺňa Marcinčin.
Svetová banka preto novým členom únie odkazuje: "Namiesto ďalšieho znižovania daní urobíte lepšie, ak začnete znižovať veľmi vysoké odvodové zaťaženie z miezd."
Aj keď sa Slovensko v nedávnom rebríčku Svetovej banky umiestnilo medzi prvou dvadsiatkou najreformnejších ekonomík, experti upozorňujú, že nových členov čaká "ešte dlhá cesta ku konkurencieschopnosti investičnej klímy".
Ako Svetová banka konštatuje, na ekonomiky všetkých pozorovaných krajín vplýva pretrvávajúca politická nestabilita. "Napriek tomu, na Slovensku možno za posledné obdobie vyzdvihnúť schválenie reformy zdravotníctva a zákonov fiškálnej decentralizácie. To hovorí aj o tom, že koalícia sa vie dohodnúť," povedal Marcinčin.
(tc)
Porovnanie sadzieb daní z podnikania
| 2003 | 2004 | |
| Slovensko | 25 % | 19 % |
| Česko | 31 % | 28 % |
| Maďarsko | 19,6 % | 17,7 % |
| Poľsko | 27 % | 19 % |
| Slovinsko | 25 % | 25 % |
| Estónsko | 26 % | 26 % |
| Litva | 15 % | 15 % |
| Lotyšsko | 19 % | 15 % |
EÚ-15
| Veľká Británia | 30 % | 30 % |
| Švédsko | 28 % | 28 % |
| Fínsko | 29 % | 29 % |
| Portugalsko | 33 % | 27,5 % |
| Rakúsko | 34 % | 34 % |
| Holandsko | 34,5 % | 34,5 % |
| Luxemburg | 30,4 % | 30,4 % |
| Taliansko | 38,3 % | 37,3 % |
| Írsko | 12,5 % | 12,5 % |
| Francúzsko | 35,4 % | 35,4 % |
| Španielsko | 35 % | 35 % |
| Grécko | 35 % | 35 % |
| Nemecko | 39,6 % | 38,3 % |
| Dánsko | 30 % | 30 % |
| Belgicko | 34 % | 34 % |
Zdroj: Svetová banka
