Moslimský svet sa chystá na ramadán. FOTO- REUTERS
Ramadán, ktorý sa začína, keď sa na oblohe zjaví nový Mesiac, je mesiacom rodinných stretnutí, spoločného nočného jedla a posedávania pred televízorom. Môže sa však stať aj mesiacom, keď sa zvýši počet teroristických útokov a ešte sa zdramatizuje vojna v Iraku či izraelsko-palestínsky konflikt. Tí, ktorí veria v svätú vojnu džihád, sú totiž presvedčení, že ak sa stanú "martýrmi" počas ramadánu, bude to ešte väčšia služba Alahovi ako inokedy. A navyše ich za to čaká špeciálne miesto v raji.
Hoci ramadán, keď si moslimovia pripomínajú, ako Mohameda prostredníctvom anjela Džibríla (Gabriela) oslovil Boh, má byť obdobím pokoja a rozjímania, často roztáča násilie. Tak ako minulý rok. Hneď prvý deň ramadánu prišiel útok na sídlo OSN v Bagdade, pri ktorom zomrelo najmenej 40 ľudí. Potom vybuchla v Istanbule synagóga, britská banka a britský konzulát, útočilo sa aj na obytný komplex v saudskoarabskom Rijáde.
Existujú obavy, že sa to stane aj tento rok. "Je to správny čas, keď majú radikálni duchovní možnosť získať nových prívržencov a presvedčiť ich, že budú konať v mene svojho náboženstva," povedal CNN expert na terorizmus M.J. Gohel. Podľa analytikov sa teroristi budú snažiť zasiahnuť dve miesta: Irak a predvolebnú Ameriku.
Hoci počas ramadánu je zakázané bojovať, je povolené sa brániť. Práve na to hrajú radikálni klerici. "Nie je zakázané bojovať proti okupantom, fakticky sú Iračania proti Američanom povinní bojovať," hovorí sunnitský duchovný Abdul-Salan Kubejsí, ktorého podľa agentúry AP spájajú s irackým odbojom.
Znalci islamu upozorňujú, že počas ramadánu v roku 624 sa odohrala legendárna bitka, v ktorej Mohamedovi bojovníci porazili trikrát väčšiu armádu. V roku 1973 zase Egypt povolal dôstojníkov, ktorí boli na ramadánových prázdninách, a začal prekvapivú vojnu proti Izraelu.
V Iraku sa však neočakávajú len útoky na Američanov, ale aj spory medzi sunnitmi a šíitmi. Šíitska vetva islamu začína s oslavami ramadánu o jeden až dva dni neskôr ako sunnitská.
Pôst, pri ktorom sa priberá
Väčšina z miliardy moslimov strávi ramadán tradične: v mešite, čítaním Koránu a návštevami príbuzných. V niektorých krajinách sa organizujú futbalové turnaje, spoločné spievanie či hranie na bubny.
Počas ramadánu, ktorý je obdobím pôstu, sa v moslimskom svete paradoxne zvýši nákup potravín a mnohí moslimovia priberú. Nočné hodovanie a hlavne prísun sladkých jedál, ktoré sú pre ramadán charakteristické, urobia svoje. Veľa ľudí sa však venuje aj charite, typické je, že bohatí pozývajú k stolu chudobných a prispievajú finančne na komunitné projekty.
V krajinách, kde žijú náboženské menšiny, je bežné, že ich príslušníci nejedia počas dňa na verejnosti, aby vyjadrili rešpekt k ramadánu. (mik)
