V energetike idú Rusko a Čína opačným smerom, v politike už spoločnú reč našli. FOTO - REUTERS
e dominujú najmä ekonomické otázky.
Energetické nároky Číny sa radikálne zvýšili a chce to riešiť aj ropovodom zo severného Ruska, ktorý by privádzal do Číny 30 miliónov barelov ropy ročne. Napriek veľkým očakávaniam však Putin Číne žiadne záruky nedal. Od Ruska chce totiž nový ropovod aj Japonsko.
"Ruské záujmy sú na prvom mieste, podľa nich sa rozhodneme, kde postavíme ropovod," povedal Putin už deň pred návštevou Pekingu.
Vzájomný obchod medzi dvoma susedmi sa podľa Reuters radikálne vyhupol na konci osemdesiatych rokov, keď tieto veľmoci prestali zápasiť o najväčší vplyv v komunistickom tábore. Odvtedy sa datuje aj vznik novej strategickej spolupráce.
Kým v energetických sférach sa Putin vyjadroval k čínskym predstaviteľom odmerane, keď prišiel na rad terorizmus, obidve strany našli vzájomné porozumenie. Prejavilo sa to podpísaním trinástich dohôd vrátane spoločného vyhlásenia, v ktorom spolu s čínskym prezidentom a predsedom čínskej komunistickej strany Chu Ťin-tchaom vyjadrili tvrdý postoj voči terorizmu.
Chu podporil Putina v otázke čečenských separatistov a ruský prezident zasa podporil čínskeho kolegu v boji proti moslimským separatistom v západnej Ujgurskej autonómnej oblasti. "Tu nie je priestor na dvojaké štandardy. Medzinárodný terorizmus môže byť porazený len spoločnými silami všetkých štátov," citoval Reuters z vyhlásenia, ktoré považuje rebelov z Čečenska aj Ujgurska za súčasť medzinárodného terorizmu.
Rovnaký pohľad Pekingu na čečenský problém či nekomentovanie posilňovania právomocí v rukách ruského prezidenta - na rozdiel od kritických Spojených štátov - Putin kvituje. Podľa pozorovateľov chce Kremeľ strategickým partnerstvom s Čínou vzdorovať práve tlaku z USA. Pomôcť mu pritom má aj tretí člen takzvanej strategickej trojky India, ktorú plánuje Putin navštíviť v decembri.
