V Severnom Osetsku sa končí štyridsaťdňové obdobie smútku: ženy v čiernom a muži so štyridsaťdňovou bradou prichádzajú k hrobom na novom cintoríne v severoosetskom Beslane. Vrcholia tu smútočné akcie za mŕtvych, ktorí zahynuli pri teroristickom útoku na miestnu školu začiatkom septembra.
Na niektorých beslanských náhrobkoch sú aj dve či tri mená. Totijevovci pochovali päť členov rodiny, Chuzmijevovci a Tokmajevovci po dvoch. Nad hrobom Aslana a Soslana Tokmajevových stojí ich matka Lena. V deň, keď jej synovia po prázdninách nastupovali do školy, sa nemohla uvoľniť z práce. S chlapcami šla babka. Po troch dňoch sa domov vrátila len ona, opisuje denník Kommersant jednu zo stoviek beslanských tragédií.
Cintorín v Beslane je už vyše mesiaca plný kvetín, fotografií a plyšových hračiek. Rovnako je vyzdobená i beslanská škola, kde v prvý septembrový deň teroristi zajali viac než 1000 ľudí.
K hrobom prichádzajú aj tí, ktorí stále nevedia, či pod mohylami naozaj ležia ich príbuzní. Laboratóriá v Rostove na Done zasielajú každý deň nové výsledky genetických rozborov ľudí, ktorí sú už dávno pochovaní. V utorok identifikovali ďalších sedem mŕtvych - štyri deti a troch dospelých.
Oseti sú rozdelení - niektorí sa chcú pomstiť, iní sa zmierili. Národ nepôjde proti národu, cituje denník Kommersant jedného z obyvateľov Beslanu. Ale ak rodina zomrelého nájde príbuzného teroristu, ktorý bol v škole, tak sa ním bude zaoberať, dodal.
Médiá píšu o hroziacom konflikte medzi Osetskom a Ingušskom. Medzi teroristami bolo najviac práve Ingušov. Inguši sa preto sťahujú z Osetska. Rodičia odhlasujú deti zo škôl, kde je ingušská národnosť v menšine. Z vladikavkazskej univerzity odchádzajú ingušskí študenti, z miestnej nemocnice ingušskí pacienti. MARTINA VAŠÍČKOVÁ, čtk, Moskva
