SNINA – Konkurz spoločnosti Vihorlat, a. s., je definitívne minulosťou. Majiteľom najväčšej strojárskej fabriky v sninskom regióne sa stala spoločnosť Vihorlat, s. r. o., ktorá v posledný novembrový deň zaplatila poslednú splátku za majetok spoločnosti. Ten získala v piatom kole konkurzu za 220 miliónov korún.
„Podnik sme prevzali bez záväzkov a pohľadávok. Väčšinovým vlastníkom Vihorlatu, s. r. o., je holandská finančná spoločnosť Cebuwa, ktorá vlastní v novej eseročke 66 percent akcií. Majiteľom zvyšných 34 percent je slovenská firma Hubertus,“ povedal nový generálny riaditeľ Zoltán Berghauer. Cebuwa podľa neho poskytla Vihorlatu, s. r. o., úver 2,5 milióna eur na uhradenie splátok pre správcu konkurznej podstaty. Hubertus sa zaoberá cestovným ruchom a je majiteľom podstatnej časti akcií v Kovohutách Krompachy.
V tejto spoločnosti má silný vplyv aj bývalý minister hospodárstva Ľudovít Černák. Na našu otázku, či Ľ. Černák rozširuje svoj vplyv aj na Vihorlat, Z. Berghauer odpovedal odmietavo: „Černák nemá s Vihorlatom absolútne nič spoločné.“
Zámerom nových vlastníkov je rozvinúť výrobu vo Vihorlate na terajších základoch, prípadne ich modernizovať a nájsť ďalšie výrobné odvetvia. Stratégiou nového majiteľa je orientácia strojárenskej výroby na automobilový priemysel.
Problémom strojárskej časti Vihorlatu dnes podľa nového vedenia spoločnosti nie je otázka kvalitnej výroby, ale obchodu a rozvoja marketingu tak, aby sa našli zákazky minimálne pre tisíc ľudí, ktorí vo fabrike zostanú. „Produktivita práce v podobných strojárňach, napríklad v Čechách, je zhruba 800-tisíc korún na jedného pracovníka ročne, no u nás je to asi 300-tisíc. To je tiež odpoveď na otázku, prečo starý Vihorlat nemohol fungovať,“ skonštatoval nový šéf podniku. Predstavil aj základnú víziu v oblasti zamestnanosti: „Výrobní robotníci vo Vihorlate sú vysoko kvalifikovaní ľudia, s ktorými sa pri rozbehu fabriky počíta. Počet technicko-hospodárskych pracovníkov je však v súčasnosti vyšší, ako sú naše potreby. Myslím si, že Vihorlat by mohol v priebehu štyroch, piatich rokov uživiť asi 1500 ľudí.“
ŠTEFAN FRIMMER