USA a Kanada sú svetovými priekopníkmi v personálnom manažmente, čo znamená, že sú najďalej aj v odmeňovaní zamestnancov. Niekoľko platov nad bežný ročný príjem je v mnohých korporáciách samozrejmosťou, ktorú Európa v tomto čase iba dobieha. Obe tieto krajiny však rozvíjajú aj iné formy odmeňovania zamestnancov, ako je financovanie vzdelania a rôzne sociálne programy.

Južná Amerika:

Tento kontinent má svoje zlaté časy za sebou a situácia v odmeňovaní sa výrazne líši z krajiny na krajinu. Južná Amerika pritiahla vďaka zásobám nerastného bohatstva mnoho zahraničných spoločností, ktoré pod tlakom sociálnej politiky miestnych vlád odmeny a niekde aj 13. platy zamestnancom vyplácajú. Zďaleka to však nie je pravidlo.

Ázia:

Na tomto kontinetne všeobecné pravidlá neplatia. Odmeny a 13. platy sú bežné iba vo vyspelých ázijských ekonomikách. Drvivá väčšina obyvateľov Ázie naopak pracuje za extrémne nízku mzdu a o 13. plate či odmenách ešte v živote nepočula. V takzvaných sweatshopoch, čo sú väčšinou veľké haly, kde 12-ročné deti šijú oblečenie pre renomované športové spoločnosti ako Nike či Adidas 16 hodín denne, je dokonca bežná denná mzda pod úrovňou jedného dolára.

Afrika:

V Afrike zmietajúcej sa už niekoľko desaťročí v občianskych vojnách má prácu iba málokto. To isté platí aj o odmenách. Samozrejme, s výnimkou vyspelých krajín ako Juhoafrická republika či región severnej Afriky. Ani tu nie je práca detí za extrémne nízke mzdy pre veľké západné korporácie ničím výnimočným. V mnohých krajinách platí, že najlepším zamestnávateľom je vláda či armáda, kde však väčšina peňazí určených na odmeňovanie končí na osobných kontách skorumpovaných úradníkov a generálov.

Austrália:

V Austrálii nie sú takisto ako v ostatných vyspelých krajinách koncoročné odmeny nad rámec normálneho platu ničím výnimočným. Nie vždy ich však nazývajú 13. či 14. platom, ako je to bežné u nás. Majú výrazne motivačnú povahu a sú aj znakom záujmu spoločnosti o pracovníka. Ten určuje predovšetkým výška a frekvencia odmien. Dobrí a pre firmu užitoční zamestnanci ich dostávaú niekoľkokrát do roka.

(tk)

„V Rakúsku je bežných štrnásť platov. Jeden je v júni pred dovolenkami a jeden v novembri pred Vianocami,“ objasňuje Viliam, zamestnanec Siemensu. U našich západných susedov sú odmeny výhodnejšie zdanené. „V tých mesiacoch mám viac ako dvojnásobný plat.“

Najväčší komfort je v európskych bankách. Nie je výnimkou, že niektoré z nich, napríklad aj rakúska centrálna banka, majú až šestnásť platov.

Samozrejme, aj v Rakúsku alebo Nemecku sa nájdu firmy, ktoré nie sú na tom tak, aby mohli vyplácať odmeny niekoľkokrát ročne. Často sa stáva, že podniky dávajú iba vianočné bonusy, aj to len do výšky polovice bežného mesačného platu.

Za seba (pracuje v telekome) aj za svoju priateľku (pracuje v banke) hovorí Peter: „Máme trinásty aj štrnásty plat, dostávame ho ale počas roka. Majka na štyri-, ja na dvakrát. Nadčasy do istej výšky máme v plate.“

Nič však nie je zadarmo. „Musím mať za rok nadčasy 150 hodín, dostávam potom každý mesiac o štyritisíc šilingov viac. Po siedmej večer a pred siedmou ráno je dvojnásobná sadzba za hodinu nadčasov. Takisto víkendy,“ vysvetľuje Peter.

Pätnáste a šestnáste platy sú údajne v Rakúsku na ústupe. „Už je to za nami aspoň dva roky. Na druhej strane máme také príjemné veci ako platený čas, ak ideme k lekárovi, ktorý je pridelený firme. Tiež sa ale prísne, podstatne prísnejšie ako napríklad na Slovensku, sleduje, koľko v práci naozaj som.“

V západnej Európe je takisto väčší podiel malých firiem, ktoré dávajú bonusy. (tv)