
Delegácie afganských frakcií v Bonne krátko pred podpisom dohody o vytvorení dočasnej vlády. FOTO - REUTERS
Po deviatich dňoch intenzívnych rokovaní sa včera v Bonne štyri hlavné afganské frakcie dohodli na zostavení nového 30-členného dočasného kabinetu. Novým premiérom bude ostrieľaný protitalibanský paštunský líder Hamíd Karzaj. Na konferencii o budúcom usporiadaní krajiny sa myslelo i na ženy. Tie dostanú v kabinete, ktorý začne pracovať 22. decembra, hneď dve kreslách. Výsledok nemeckých rokovaní už priniesol prvé reakcie zo sveta. Sú väčšinou pozitívne, ale obavy nechýbajú.
Cieľ - Lója Džirga
Nový kábulský kabinet má pracovať šesť mesiacov, kým bývalý kráľ Zahír Šách nezvolá tradičnú celoafganskú radu - Lója Džirgu. OSN preto členov novej vlády žiada, aby toto obdobie využili na ukončenie dlhotrvajúcich krvavých sporov. Ak vláda uspeje, do krajiny pritečú milióny dolárov na obnovu. Ak nie, možno čakať krviprelievanie.
Budúci premiér sa podľa BBC v čase podpisu dohody venoval ostreľovaniu poslednej talibanskej bašty - Kandaháru. Vo vláde sa má však venovať zabezpečeniu všetkých podmienok potrebných na zvolanie Lója Džirgy. Tá by mala vymenovať novú vládu a parlament. Parlament by mal zase pripraviť podmienky na skok do demokracie, s ktorou má Afganistan minimálne skúsenosti. Predpokladá sa, že účastníci Lója Džirgy by mali byť autormi novej ústavy, ktorá bude rešpektovať tak demokraciu, ako aj islam.
Prevažujú menšiny
Na rokovaniach v Bonne sa okrem Severnej aliancie zúčastnila tzv. rímska skupina okolo bývalého kráľa Zahíra Šácha, cyperská iniciatíva podporovaná Iránom a pešávarská konferencia, za ktorou zase stojí Pakistan. Sú to štyri hlavné afganské skupiny.
V dočasnom kabinete bude mať hlavné slovo Severná aliancia. No v tej chýba zastúpenie najväčšieho afganského etnika - paštunských kmeňov. Preto sa v Bonne dohodlo, že budúcim premiérom bude Paštun Karzaj. Severná aliancia však bude mať i tak väčšinu. Jej ochota rokovať o budúcej vláde sa jej zúročila v tom, že dôležité rezorty vnútra, obrany a zahraničných vecí obsadila svojimi ľuďmi, Tadžikmi. Práve po tejto mocenskej trojke by mohli po skorom páde Talibanu poškuľovať Paštuni.
Krajina ale potrebuje, aby nová vláda uspela. Aj preto si OSN nechala pri kontrole Kábulu zadné dvierka. Mali by tu pôsobiť medzinárodné mierové zbory. Ich veľkosť, mandát či trvanie nasadenia podľa BBC text dohody neurčuje. OSN stála za tým, aby sa v deň prevzatia moci všetky jednotky v krajine podriadili novému kabinetu.
Ženy, ktoré počas vlády Talibanu nesmierne trpeli, budú mať v kabinete dve zástupkyne.
Všetci si želajú všetko dobré
Predstavitelia novej vlády už vyjadrili nádej, že Afganistan bude mať dobré vzťahy tak s Ruskom, ako aj s Pakistanom, ktorý svojho času Taliban podporoval. Islamabad očakáva, že nová dohoda prinesie mier. Vzťahy s novým vládcom najvýznamnejšieho suseda Pakistanu ale nemajú základ. Pakistanská generalita aj Severná aliancia si dobre pamätajú na časy pištoľníckej legendy Ahmada Šáha Masúda, ktorý nechal ostreľovať pakistanské veľvyslanectvo v Kábule v roku 1996, keď nenávistné vzťahy medzi oboma stranami dosiahli svoj vrchol. Nemožno očakávať, že nižšie a nevzdelané kádre Severnej aliancie pod čarovným prútikom OSN zmenia svoj vzťah k Pakistanu, kde žije silná afganská komunita Paštunov. Nádej, ktorú včera rad radom vyjadrovali všetci od Islamabadu cez Brusel, Washington, Moskvu či Teherán, však vždy umiera posledná.