nej samotnej.
Bácsfiová účastníkov akcie pozdravila nacistickým pozdravom, zdvihnutou pravicou. Na žiadosť fotografov pozdrav zopakovala a polícia ju pritom zadržala. Prepustiť by ju mali 18. októbra, po termíne plánovanej demonštrácie. Pred budapeštianskym múzeom obetiam fašistickej a komunistickej diktatúry chcela Bácsfiová v piatok tento týždeň demonštrovať na výročie nacistického prevratu v Maďarsku v roku 1944.
Po rozsudku povedala, že sa považuje za politického väzňa a že jej prívrženci budú demonštrovať aj napriek jej neprítomnosti.
Bácsfiovej prípad je jednou z hlavných tém maďarskej politiky a médií už dva mesiace. Na celom prípade je najzaujímavejšie, ako dokáže jedna pravdepodobne psychicky narušená dievčina cvičiť s vládou, políciou a médiami. Na žiadnej akcii hungaristov sa zatiaľ nezúčastnilo viac ako desať ľudí. Napriek tomu bola ich činnosť v pondelok opäť témou zasadania bezpečnostného kabinetu štátu.
Všetky štyri parlamentné strany v nezvyčajnej zhode vydali spoločné vyhlásenie odsudzujúce neonacistov a rokujú o sprísnení zhromažďovacieho zákona. Polícia i vláda tvrdia, že podľa platných zákonov nemôžu demonštráciu zakázať. To však nie je úplne pravda, polícia v posledných dvoch rokoch rad demonštrácií zakázala napríklad s odvolaním sa na to, že by neúmerne obmedzovali dopravu.
Súčasťou kauzy je hádka vládnych a opozičných politikov, predhadzujúcich si navzájom vinu za to, že veci došli tak ďaleko. Opozícia tvrdí, že vláda nechce s hungaristami skoncovať, lebo jej to umožňuje odvádzať pozornosť od vlastných problémov: vládna kríza, nástup nového kabinetu a problémy s programom.
Vládni politici naopak pripomínajú, že k rozkvetu extrémistických názorov veľmi prispela práve trvalá neochota národno-konzervatívnej opozície sa od nich dištancovať.
