Na jedinečný recept ako motivovať svojich zamestnancov k vyšším výkonom prišiel Gerhard Stocker, majiteľ innsbruckého podniku Staso na výrobu pneumatických a hydraulických komponentov a priemyselných armatúr. Keď urobil zo svojich zamestnancov spoločníkov podniku, mnohým to spočiatku pripomínalo sociálnu utópiu z 19. storočia. Stocker umožnil zamestnancom, ktorí pracovali vo firme viac ako dva roky získať podiely podniku. Netrvalo dlho a ukázalo sa, že jeho krok bol všetko iné, len nie romantický. V priebehu niekoľkých rokov sa hrubý príjem podniku viac ako strojnásobil, pevné náklady poklesli o 40 a bežné prevádzkové náklady o 30 percent.
Filozofia nápadu Gerharda Stockera vychádzala z jednoduchej myšlienky: každý pracuje vtedy, keď je práca. Koordinácia pracovnej doby je pritom v rukách jednotlivých tímov, ktoré majú vlastnú zodpovednosť. "Hodina ako miera pre stanovenie mzdy je predsa nezmyselná," tvrdí šéf Staso. A napriek tomu - alebo práve preto - majú zamestnanci innsbruckej firmy vyššie mzdy ako ich kolegovia z iných strojárskych spoločností. A nešlo o zanedbateľné rozdiely - v niektorých profesiách bol rozdiel medzi mzdou zamestnancov Staso a priemerom v branži až 100 percentný.
Do penzijnej pokladnice sa poukazuje desať percent príjmu, pričom každý kto je práceneschopný dlhší čas stráca za každý týždeň jedno percento - po roku práceneschopnosti klesá jeho príjem na 48 percent normálneho zárobku. Dosiahnutý zisk sa rozdeľuje podľa kľúča, ktorý zohľadňuje nielen dĺžku príslušnosti k firme a tiež kvalifikačný stupeň a výkon pracovníka. Tieto parametre pritom určuje volené grémium, ktoré je zložené z jedného člena vedenia a dvoch spolupodielnikov. Všetky údaje sú pritom verejne prístupné vrátane príjmu šéfa firmy.
Súčasťou projektu je uvážlivejšie hospodárenie, zmysluplné investovanie a nová nákupná aj predajná stratégia, ktoré úplne odbúrala niekdajšie zvyklosti (napríklad zisk z provízií).
Gerhard Stocker je presved-čený, že jeho model je realizovateľný aj vo väčších podnikoch. Svoj projekt založil okrem iného aj na otvorenosti a tvrdí: "nie je pravda, že potláčanie informácií, znamená moc. Podľa jeho slov istý podnikateľ bránil utajovanie údajov odôvodnením, že "zamestnanci sú platení nepriatelia".
Na začiatku boli reakcie iných podnikateľov aj členov Robotníckej komory odmietavé až rozhorčené. Keď sa však právny expert komory vybral do Stasto a oboznámil sa s fungovaním firmy, zmenil názor a vyhlásil: "všetci by sme mali byť odmeňovaní takto".
Spracované podľa zahraničnej tlače
