"Najhoršie sú na tom poľovnícke chaty alebo víkendové domy, ktoré nie sú trvalo obývané. Kým ich majitelia prídu na to, že sa im do nich nasťahovali myši, tie tu môžu zanechať paseku," povedal Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách. Myši totiž nepohrdnú ničím - ak nenájdu potraviny, pustia sa do perín či vankúšov. Ak sú veľmi hladné, pustia sa i do dreva či umelej hmoty. Jediné, čo môžu majitelia domov robiť, je častejšie kontrolovať svoje príbytky.

Terajšiu situáciu spôsobila vlaňajšia nadúroda bukvíc. Tá vytvorila myšiam podstatne lepšie podmienky na rozmnožovanie, ako mali po iné roky. "Samice boli schopné priviesť na svet mláďatá viackrát za sebou. Predpokladám, že jedna myš mohla počas jari a leta vychovať aj 50 - 70 mladých. Niečo podobné sa udeje v priemere raz za štyri roky," povedal Miroslav Saniga.

Podľa Sanigu je situácia podobná vo všetkých podhorských oblastiach. "Pre myši nie je často podstatné ani to, či je dom obývaný," upresnil. K myšiam domovým sa pridali v týchto dňoch aj lesné myši - najmä ryšavka žltohrdlá či krovinová, ale aj hraboše a plchy. Už na budúci rok by malo byť myší podľa odhadov odborníkov menej, aj keď nepôjde zrejme o výrazný pokles. Túto jeseň je totiž výborná úroda lieskovcov. Tie myši obľubujú rovnako ako bukvice.

KVETA FAJČÍKOVÁ