Pôvodne ministerstvo financií navrhlo, aby sa peniaze obciam delili podľa počtu obyvateľov (aj prepočítaného tzv. veľkostným koeficientom), počtu detí a počtu dôchodcov. Najnovšie sa ako o doplnkovom kritériu hovorí o nadmorskej výške.
S tým, aby nadmorská výška bola jedným z kritérií, prišlo Združenie miest a obcí Slovenska. Oľga Gáfriková zo združenia hovorí, že nadmorská výška podmieňuje jednak vykurovanie škôl či kultúrnych domov a jednak údržbu komunikácií. "Keď ste vysoko v horách, tak odpratávate sneh od novembra do apríla, kým nižšie to možno stačí od decembra do marca," vysvetľuje. Kritérium nadmorskej výšky a z neho odvodených klimatických pomerov považuje združenie za presný a transparentný údaj.
SMK si to nemyslí, lebo podľa Zsolta Komlósyho "nadmorská výška presne neodzrkadľuje klimatické podmienky". Ak sa majú zohľadňovať náklady obcí na vykurovanie či na údržbu ciest, "tak nielen na základe nadmorskej výšky". Poradca ministra financií Peter Papanek povedal, že v súčasnosti sa v školstve uplatňuje "koeficient tepelnej náročnosti", a tak to má zostať.
O tom, ako sa peniaze medzi obce rozdelia, má rozhodnúť vláda. Oprávňuje ju na to zákon, ktorý parlament prijal pred necelými troma týždňami. Prezident o ňom ešte nerozhodol.
Republiková rada SMK podľa Komlósyho zaviazala svojich členov vlády, aby sa zasadzovali o to, aby kritérium "nadmorská výška" malo čo najnižšiu váhu. Inými slovami, aby sa pri delení peňazí obciam zohľadňovalo čo najmenej (a viac sa zohľadňovali ostatné kritériá).
SMK fiškálnej decentralizácii zazlieva aj to, že menšie obce ňou budú "nasilu dotlačené" k spájaniu sa. Komlosy to vzhľadom na negatívnu skúsenosť ľudí so zlučovaním obcí "za socializmu" považuje za problém.
Papanek takýto tlak na obce popiera, no pripúšťa, že ak sa obce spoja, nová obec - na základe väčšieho počtu obyvateľov - môže získať viac peňazí, ako by jednotlivé obce získali dohromady.
JOZEF ČAVOJEC
