Dekan Filozofickej fakulty Imrich Vaško hovorí, že ich k tomu viedli doterajšie skúsenosti s hendikepovanými študentmi. "Raz sme mali na prijímacích pohovoroch dievča, ktoré malo namiesto rúk kýptiky. Pripravili sme jej počítač a perfektne všetko napísala, prijímačky spravila," spomína. Toho roku boli na denné štúdium prijaté dve nevidomé študentky a jedna telesne postihnutá na vozíčku.

Univerzita však nie je prispôsobená pre pohyb na vozíčku. Sú v nej vysoké a dlhé schody, pred každou miestnosťou prah. Telesne postihnutá Barbora Bradáčová z Bratislavy musí bývať na druhom poschodí internátu, kde je zatiaľ pre vozičkárku najlepší bezbariérový pohyb. Dekan vyhľadal dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní sa o hendikepovanú spolužiačku postarať. Našli sa asistentky, ktoré sú pri nej vo dne, v noci. "Spočiatku to bolo horšie, mala som problémy zvyknúť si. Deň pred začiatkom vyučovania som aj chcela odísť domov, nemala som tu kamarátky," priznáva Barbora. Barbora potrebuje stálu pomoc, asistentky s ňou musia chodiť na prednášky, písať jej poznámky.

Dekan Vaško má plány, ako zmeniť prostredie univerzity tak, aby na nej mohli študovať aj telesne postihnutí. (has)