Dňa 24.apríla vyvrcholil slovenský týždeň v Bruseli. Jeho cieľom bolo predstaviť Slovensko ako novú členskú krajinu Európskej únie. FOTO-TASR
Podľa posledných údajov Štatistického úradu sa zdá, že rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku bude pohybovať v rozmedzí 5 až 5,5 percenta, zatiaľ čo prvotné odhady rastu boli skoro o percento nižšie. Aj napriek tomu, že prognóza mierne negatívnych reálnych miezd ministerstva financií sa všeobecne považovala za konzervatívnu, takýto silný rast ekonomiky prekvapil asi každého. Ukazuje sa, že väčšina inštitúcií (vrátane autora) podcenila okamžitý vplyv členstva EÚ na krátkodobé zvýšenie rastu.
Je pravda, že kvalita a rýchlosť implementácie štrukturálnych reforiem v súčasnosti nemá obdobu v histórii samostatného Slovenska. Daňová, dôchodková reforma a reforma trhu práce pozitívne ovplyvnia dlhodobo udržateľný rast a životnú úroveň obyvateľstva. Je takisto veľmi potešujúce, že Slovensko sa pustilo aj do technicky náročnejšej reformy zdravotníctva. Vplyv týchto reforiem však bude len postupne zlepšovať vyhliadky rastu ekonomiky v najbližších rokoch, aj keď efekty daňovej reformy sa zrejme dostavujú skôr, ako sa všeobecne očakávalo. Za súčasným prekvapujúco silným rastom však paradoxne môže byť viac naše členstvo v EÚ.
EÚ ako krátkodobý stimul
Členstvo v EÚ môže znamenať krátkodobý ekonomický stimul cez rôzne kanály. Aj keď sa často hovorí o záťaži pre štátny rozpočet, ekonomika opačne pociťuje krátkodobú podporu. Keďže sú príjmy čerpané mimo vreciek slovenských daňových poplatníkov, zatiaľ čo verejné výdavky sa zväčša realizujú na Slovensku, celkový vplyv na domáci dopyt je vyšší ako naznačuje deficit verejných financií. V roku 2004 to bude o 0,4 percenta HDP viac a v roku 2005 až o 1,1 percenta HDP. Po druhé, ponechanie hotovosti podnikom v sume 14 miliárd korún z dôvodu jednorazovej zmeny výberu DPH mohlo v tomto roku viesť k väčšiemu priestoru pre podnikové investície.
V hotovostnej metodike by bol totiž deficit verejných financií oveľa vyšší v tomto roku, no bol by oveľa nižší v budúcom roku. Príliš veľa voľnej hotovosti v súčasnosti teda môže stimulovať ekonomiku na úkor budúceho roku. A v neposlednom rade, EÚ znamená dodatočné fondy aj pre súkromný sektor. Pri odhadovanom 80-percentnom čerpaní sa takýto stimul v tomto roku zdvojnásobí na 0,6 percenta HDP a ostane na takejto vysokej úrovni aj v najbližších rokoch.
Pred spočítaním vplyvu verejných financií na domáci dopyt si treba tieto čísla upraviť ešte o dva protichodné efekty. Výdavky spojené s dôchodkovou reformou treba odpočítať, pretože neznamenajú stimul pre ekonomiku. Ide len o nahradenie verejných úspor privátnymi. Na druhej strane treba pripočítať dodatočné výdavky na diaľnice v objeme štyroch miliárd ročne, skryté v novovytvorenej tzv. diaľničnej spoločnosti.
Vysoký tlak na domáci dopyt
Celkový stimul pre domáci dopyt tak môže dosiahnuť až 5,8 percenta HDP v tomto roku, teda o vysokých 1,5 percenta HDP viac ako v roku 2003. Tento relatívny efekt bol znásobený výrazne menším ako očakávaným deficitom v roku 2003. Takýto silný tlak na agregátny dopyt v tomto roku mohol výrazne pomôcť popohnať rast ekonomiky cez päť percent HDP, napriek stále doznievajúcim reštriktívnym opatreniam. Aj keď v budúcom roku sa tento stimul zmenší a vo volebnom roku už zmizne úplne, je otázne, či menová politika nemala zohľadniť takýto veľký tlak na domáci dopyt. Z pohľadu ekonomického cyklu prišiel nanajvýš vhod, aj keď jeho nespozorovanie mohlo znamenať príliš nízke nastavenie reálnych úrokov.
Pre Slovensko to má navyše dva dôsledky. Po tom, čo si ekonomika zvyká na pomoc z EÚ, jej zastavenie alebo výrazné zmenšenie by znamenalo potrebu škrtania výdavkov, a teda krátkodobý pokles životnej úrovne. Po druhé, vzhľadom na zabudovanie vplyvov eurodotácií už v súčasnom raste, jeho ďalšie zrýchlenie v budúcnosti bude závisieť len od nás. A o to dôležitejšími sa stanú dnešné reformy.
Autor: JÁN TÓTH(Autor je hlavný ekonóm ING Bank)
