foto

Prvá vlna vtáčej cestovnej horúčky sa začína už v júli, keď odlietajú napríklad dážďovníky. Zo všetkých európskych operencov ich čaká najdlhšia cesta, až na južný cíp Afriky. Sú dokonalí letci - keď opustia svoje hniezdiská v Európe, prežijú vo vzduchu celé obdobie až do návratu v máji. V povetrí aj spávajú a pária sa. Vo svojich tropických zimoviskách navečer stúpajú do výšok až 3000 metrov a potom spia v príjemnej polohe kĺzavého klesavého letu. Dážďovníky počas svojho života nalietajú vyše päť miliónov kilometrov.

V tesnom slede za dážďovníkmi opúšťajú svoje rodiská v našich lesoch bociany čierne, kolibkáriky, mucháriky bielokrké a vlhy hájové, mestá a dediny zasa väčšina lastovičiek domových a belorítok domových. Posledný turnus lastovičiek odlieta v polovici septembra. V auguste sa vydávajú na púť aj dážďovníky tmavé.

Ďaleko, do rovníkovej Afriky, odlietajú aj bociany, veľa vtáčích druhov si však vyberá bližší cieľ, juh Európy. Najväčší otužilci medzi sťahovavými vtákmi, ako čajky či škovránky, opustia naše územie koncom novembra. Potvrdzuje to aj ľudová pranostika - na svätú Katarínu aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú domovinu.

Iná pranostika hovorí o prílete vtákov: "Na Gregora lastovičky letia od mora" a "na Juraja, lastovičiek návrat do rodného kraja". Gregora je v marci a Juraja v apríli, čo je z ornitologického hľadiska veľmi presné. V apríli prilieta väčšina sťahovavých vtákov, najväčší oneskorenci nechávajú na seba čakať do mája.

Tuzemské sťahovavé vtáky si vyberajú južné kraje, naše územie zasa vyhľadávajú operenci zo severnejšie položených území. Z Poľska a Škandinávie prilietajú drozd červenkavý, chochláč severský či pinka severská, z Ruska zasa myšiaky, strakoš veľký a havrany.

(vik)